referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Blanka
Nedeľa, 16. júna 2019
Alternatívne školstvo
Dátum pridania: 14.04.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 123
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 


DRUHY škôl

Alternatívne školy prvej polovice 20. storočia:

1, Waldorfská škola (Steinerova pedagogika)

2, M. Montessoriová ( Pedagogika M. Montessoriová)

3, Alternatívna škola C. Freineta


4, Jenská škola

5, Daltonská škola

Alternatívne školy druhej polovice 20. storočia

6, Rogersova P-C-E škola

7, ITV S.J. Kovalikovej


Waldorfská pedagogika

Je celosvetové hnutie v oblasti pedagogiky, ktoré je založené na vzdelávacej filozofii prvýkrát sformulovanej Rakúšanom Rudolfom Steinerom, a ktoré pochádza z jeho duchovnej vedy nazývanej antropozofia. Je to jedna z tzv. alternatívnych pedagogík.

Základy koncepcie waldorfskej pedagogiky boli položené v roku 1919 v škole pre deti robotníkov továrne na výrobu cigariet Waldorf Astória v Stuttgarte. Základnou myšlienkou bolo umožniť deťom bez ohľadu na majetok a sociálne postavenie rovnaké vzdelanie, ktoré by – čo sa týka obsahu bolo nezávislé od ideologických záujmov štátu a hospodárskej sféry.
Hlavným cieľom pedagogiky waldorfských škôl je celostná výchova dieťaťa, výchova „hlavy, srdca a rúk“. Učebný plán je tvorený v rovnováhe „akademických“ predmetov, umeleckých a praktických aktivít a predstavuje základný rámec pre tvorivú prácu učiteľa s triedou.
Nejestvuje žiadna centrálna organizačná štruktúra, ktorá by sa týkala všetkých škôl. Každá z nich je administratívne nezávislá, školy sú však navzájom prepojené množstvom asociácií a priateľských organizácií, ktoré poskytujú nevyhnutné materiálne zázemie, pomôcky, publikačný materiál, organizujú konferencie a výmeny skúseností a podporujú waldorfské hnutia v jednotlivých krajinách.
Metódy waldorfskej výchovy sú založené na hlbšej znalosti psychiky dieťaťa, jeho možností a schopností, rozvíjaných diferencovane podľa vekových stupňov. Je zameraná predovšetkým na vývoj celého človeka a rozvoj jeho samostatného myslenia, estetického cítenia a vedomého morálneho postoja. Waldorfská pedagogika odmieta sledovanie televízie, kazety s rozprávkami alebo komixové seriály. Snaží sa vytvoriť akýsi kompromis medzi modernými produktmi techniky a automatizáciami, kultúrnymi zvyklosťami a výchovnými metódami, ktoré dieťaťu prospievajú. Preto sa tu pedagogika nechápe len ako veda, ale predovšetkým ako tvorivá výchovná činnosť. Cieľom tejto pedagogiky je slobodná osobnosť, snaha o rozvoj jej nadania a ľudskej jedinečnosti. Pedagogika waldorfských škôl vychádza z poznatkov vývinovej psychológie.

Ciele, úlohy waldorfskej školy

Škola si stavia za cieľ byť školou prítomnosti pre budúcnosť. Pestuje schopnosť vcítiť sa, byť tolerantný, mať vedomie spoločenskej zodpovednosti, byť otvorený svetu a jeho vývoju. Prebúdza vecný záujem, zvedavosť a slobodnú vôľu učiť sa. Podporuje tvorivú činnosť človeka, samostatnú snahu vzdelávať sa a schopnosť spoluvytvárať spoločnosť. Osobnosť utvára pomocou rozvoja voľných , intelektuálnych a emocionálnych síl. Vo vyučovaní škola rozvíja rovnakou mierou rozum, cit a vôľu. Preto sú súčasťou vyučovania rovnocenné praktické, intelektuálne a umelecké úlohy.

Učebnice, učebné plány, tak ako ich poznáme z tradičnej školy, neexistujú. Dôležité nie je kvantum vedomostí, ale vzťahy medzi predmetmi a ich obsahmi vo vertikálnom a horizontálnom smere. Napríklad zemepis sa nevyučuje v úzkom pojatí ako samostatný predmet oddelený od ostatných, ale má súvislosť s prírodnými vedami alebo s cudzími jazykmi. Učitelia pracujú najskôr s doporučenými okruhmi, témami a základnými líniami, určujúcimi smer pedagogickej práce. Vo Waldorfských školách funguje organizácia od samého rána. Ráno učiteľ privíta každé dieťa podaním ruky. Tiež sa prikladá dôraz na denný rytmus, ako je spánok, obed ale tiež psychický rytmus, ako prijímanie a zabúdanie informácií. Teda vyučovanie prebieha v takých etapách aby to bolo pre dieťa čo najpríjemnejšie a najefektívnejšie.
Didaktickou zvláštnosťou vyučovania vo waldorfských školách a významným elementom vnútornej organizácie výučby je sústredenie látky do epoch. Epochu Steiner charakterizuje ako pevne vymedzenú vyučovaciu jednotku s určitým obsahom, ktorá umožňuje sústredenie na jednu vec tak dlho, ako je to potrebné s ohľadom na vývojové štádium, v ktorom sa práve deti nachádzajú. Epochu tvoria spojené dve až tri vyučovacie hodiny, v ktorých sa preberá jeden predmet počas troch až šiestich týždňov

Trieda waldorfskej školy by mala byť vymaľovaná špeciálnou vrstvenou maľbou, ktorá pôsobí trochu zahmlene (zasnene). Vyzdobená býva jemnými látkami svetlých farieb a prírodnými materiálmi (z nich je aj veľká časť pomôcok). Deti sedia v laviciach čelom k tabuli. Pohromade by mali sedieť deti s rovnakým temperamentom (cholerické, sangvinické, flegmatické, melancholické), aby mohol učiteľ pristupovať k jednotlivým skupinám individuálne.

Jednotlivé stupne waldorfskej školy:

Materská škola alebo Predškolský stupeň (do 7 rokov)
Tu sa kladie dôraz na napodobovanie, ktoré je najskôr bezprostredné, neskôr následné.
Napodobovanie je základným spôsobom učenia v tomto období. Najmenšie deti sú stále v akcii a spoznávajú svet všetkými zmyslami. Sú plne ovládané svojimi dojmami. Celá ich činnosť je hmatanie, hľadanie, skúšanie a ochutnávanie. Trojročné deti napodobňujú to, čo vidia u dospelých a chcú sa zúčastniť všetkých ich činností, predovšetkým tých, ktoré poznajú z domácnosti a rodiny. Päť a šesťročné deti už volia hry, kde sa uplatní cieľ a vytrvalosť. Dieťa vníma atmosféru, náladu, napätie, nerozhodnosť ale aj vážnosť situácie. Deti sa tiež učia v náväznosti na jednotlivé ročné obdobia poznávať rôzne druhy činností, tak ako s nimi prichádzajú do styku a ako sa na nich podieľajú.

Základná škola (1-8 ročník)
Nižší stupeň (1. – 4. trieda, 7-10 rokov)
Rozvíjajú sa všestranné schopnosti dieťaťa – vyjadrovania, orientácia na materskom jazyku, ale aj na dva cudzie jazyky formou hier, pesničiek a jednoduchých rýmov. Waldorfská škola vyučuje v dvoch cudzích už na nižšom stupni základnej školy. Rozvíja sa prežívanie pohybu tela a na tomto základe zručnosť písania prostredníctvom rozsiahlych cvikov spojených s maľovaním a kreslením znakov.
V druhej triede sa postupne začína čítať. Pri čítaní textu sa kladie dôraz na prednes – či je umelecký, či má melódiu, rytmus a tak.
V tretej triede pristupujú biblické dejiny, štvrtý ročník prináša predmet podobný našej prvouke, so základmi zemepisu a vlastivedy.

Stredný stupeň (5. – 8. trieda, 11 – 14 rokov)
Dochádza k rozšíreniu obsahu učebnej látky. Pribúdajú predmety a hlavné tematiky – botanika, chémia, biológia, fyzika, geometria, telesná výchova, latinčina alebo gréčtina a dejepis. Pokračuje sa v materskom jazyku, cudzích jazykoch, hudobnej výchove, matematike, ručných prácach . V rámci jednotlivých predmetov získavajú žiaci aj praktické zručnosti, ktoré potrebujú v bežnom živote. Učia sa vyplňovať formuláre a písať listy. Sledujú život najbližšieho okolia a učia sa v samostatných prácach formulovať problémy z kultúrneho, hospodárskeho a politického života. V popredí stojí citová a umelecká výchova. Deti pripravujú umelecké a kultúrne predstavenia pre rodičov a ostatných obyvateľov regiónu.


Stredná škola alebo Vyšší stupeň (9. – 12. trieda, 15 – 18 rokov)

Prechod zo stredného na vyšší stupeň je ovplyvnený novou kvalitou duševného života dieťaťa, láskou. Vplyvom puberty sa tak do veľkej miery mení správanie, chápania, myslenie a vzťahy k okoliu. Mladý človek si začína uvedomovať svoju identitu, prejavuje sa väčšia samostatnosť. Pre jej pestovanie je dobrý ako voľnejší vzťah k učiteľovi, tak priestor pre samostatné riešenie problémov. Škola má dať mladému človeku istotu pri stretávaní s vonkajším svetom, má ho viesť tak, aby si svojím myslením mohol bezpečne otvoriť prístup k svojmu okolia a stavať si svoje vlastné ciele na základe vlastného usudzovania. Učiteľ sa stáva partnerom, tolerantným starším priateľom, ktorého autorita je založená na väčších vedomostiach, skúsenostiach, a pedagogických zručnostiach.

Oslavovanie sviatkov má výrazné postavenie vo waldofských školách. Nie sú to len oslavy narodenín, školských výročí a podobných významných dátumov. Účelom je vybudovať v deťoch pocit spolupatričnosti nie len s ostatnými deťmi a učiteľmi v triede alebo v škole, ale pocítiť spolupatričnosť s prírodou, so Zemou a vesmírom. Preto sa oslavujú aj sviatky, ktoré súvisia s ročnými obdobiami a pohybom zeme okolo slnka.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Alternatívne školstvo SOŠ 2.9644 10508 slov
Alternatívne školstvo 2.9953 2475 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.