referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adolf
Pondelok, 17. júna 2019
Metódy v psychológii
Dátum pridania: 20.10.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Fakulta
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 278
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 24m 0s
 


Rozhovor (interview)

Pri tejto metóde je veľmi dôležité, aby sa najskôr vytvoril vzťah vzájomnej dôvery medzi skúmanou osobou a psychológom. V opačnom prípade, ak sa taký vzťah nevytvorí, nemôže daný psychológ túto metódu použiť. V takom prípade nezostáva nič iné, ako klienta (skúmanú osobu) odkázať na iného psychológa, kde sa možno podarí vytvoriť vzťah vzájomnej dôvery.
Aj v prípade, že sa podarila nadviazať potrebný vzťah, je tu vždy nebezpečenstvo subjektivizmu. Sú však veci, ktoré sa o danej osobe môžeme dozvedieť prakticky iba metódou rozhovoru.
Rozhovor si treba vopred veľmi starostlivo pripraviť, naplánovať a potom sa treba v podstate pridržiavať tohto plánu. Samozrejme, že rozhovor nikdy nezačíname tým, čo nás zaujíma, na čo sa chceme spýtať, ale vždy niečím, čo by mohlo danú skúmanú osobu zaujať. Pripravené otázky by potom mali byť do rozhovoru zaraďované nenútene, nenásilne. Je to metóda, ktorá si vyžaduje obrovské skúsenosti, a preto by ju nemal používať začiatočník.

Psychologická analýza predmetov činnosti

O danom človeku sa často môžeme dozvedieť na základe jeho výtvorov - na základe obrázkov, ktoré nakreslil, denníkov, listov alebo iných predmetov, ktoré vyrobil, zhotovil. Táto metóda je skôr pomocnou metódou, ale môže veľa napovedať. V každom prípade môže poslúžiť ako doplnok k iným psychologickým metódam. Presné spôsoby analýzy predmetov činnosti nie sú vypracované, pretože môže ísť o najrôznejšie výtvory. Práve preto si aj táto metóda vyžaduje veľké skúsenosti. Azda najlepšie rozpracovaná je analýza kresby, najmä kresby malých detí.

Metóda dotazníka

Je to jedna z najrozšírenejších metód v psychológii. Používa sa na hromadné zisťovanie určitého javu. Treba však povedať, že z množstva dotazníkových výskumov len niektoré prinášajú serióznejšie výsledky.
Aby sme dotazník správne zostavili, musíme dodržiavať prinajmenšom tieto zásady:
1. Treba si starostlivo premyslieť, čo vlastne chceme dotazníkom dosiahnuť a presne určiť, čo má byť cieľom daného výskumu či prieskumu, ktorý jav je najpodstatnejší.
2. Jasne si treba uvedomiť, komu je dotazník adresovaný a podľa toho prispôsobiť tak obsahovú, ako aj formálnu stránku dotazníka.
3. Mimoriadne dôležitá je formulácia, štylizácia otázok v dotazníku:
- otázky musia byť jasné, zrozumiteľné, jednoznačné;
- nesmú byť sugestívne;
- nesmú sa prekrývať (nemali by sme sa v ďalšej otázke pýtať na niečo, na čo sme sa už pýtali, aj keď inými slovami);
- treba ich stavať tak, aby sme dostali odpoveď na to, čo nás naozaj zaujíma;
- otázky možno formulovať tak, že sa týkajú skúmaného javu priamo (napr. kto je v triede tvoj kamarát) alebo nepriamo (s kým by si chcel sedieť v lavici);
- otázok nesmie byť veľa (maximálne 60-80).

Ak však má byť dotazník vedeckou metódou, mal by, okrem otázok, ktoré nás naozaj zaujímajú, obsahovať aj tzv. škálu klamstva, škálu lži. Sú to otázky, na ktoré poznáme odpoveď. Tieto otázky sú vložené medzi ostatné otázky.
Po zostavení dotazníka postupujeme tak, že najskôr urobíme predbežný prieskum s menším množstvom ľudí. Tento predbežný prieskum slúži na revíziu dotazníka, na spresnenie otázok, ktoré neboli dosť jasné, prípadne má ukázať možnosti, ako ho spracovať. Až potom sa dotazník rozmnoží spolu so sprievodným listom (ten môže byť súčasťou dotazníka), v ktorom sa adresát stručne oboznámi s účelom dotazníka s ubezpečením, že výsledky dotazníka sú prísne dôverné a nebudú zneužité.

Vyplnené dotazníky spracúvame štatisticky, lebo iba presné, matematicko-štatistické vyhodnotenie materiálu môže zaručiť spoľahlivosť výsledkov a záverov. Štatistické spracovania dotazníka sa nazýva kvantitatívne.
Okrem toho treba dotazník spracovať aj kvalitatívne, t.j. najtypickejšie odpovede treba roztriediť podľa určitých kritérií a uviesť ich do súladu s kvantitatívnou analýzou. Aby bola kvantitatívna analýza prehľadnejšia, vyjadrujeme ju v tabuľkách a grafoch.

Psychologické testy

Veľmi často diskutovanou metódou v psychológii sú psychologické testy. Je to čisto psychologická metóda. Sú jednou zo psychologických metód a majú, samozrejme, svoje opodstatnenie. Ich výhodou je, že umožňujú pomerne rýchle získanie mnohých údajov a kvantifikáciu získaných výsledkov (často dokonca počítačové spracovanie).

Vyberáme definíciu Pichotovu, ktorá, podľa nášho názoru, veľmi dobre vystihuje podstatu psychologického testu: Test je štandardizovaná experimentálna situácia, ktorá vyvoláva isté správanie. Toto správanie je hodnotené pomocou štatistického porovnávania so správaním iných jedincov, ktorí sa nachádzali v rovnakej experimentálnej situácii); takto je možné skúmané osoby triediť buď kvantitatívne, buď typologicky.
Táto definícia zahrňuje:
1. Experimentálnu situáciu (prostredie, v ktorom sa testuje, testový materiál, postoj experimentátora a jeho pokyny pre prácu s testovým materiálom), ktorá je presne vymedzená a reprodukovateľná.
2. Registráciu správania pozorovaného jedinca (správanie môže byť veľmi variabilné, rôzne - napr. odpovedanie na otázky, zostavovania vzorcov z kociek podľa predlohy atď.).
3. Toto správanie sa štatisticky porovnáva so správaním istej skupiny ľudí. Touto skupinou ľudí je vzorka, na ktorej boli vypracované normy pre daný test. Skúška, ktorá toto porovnanie neobsahuje, nie je psychologickým testom.
4. Zaradenie jedinca vzhľadom k celej skupine skúmaných osôb je konečným cieľom testu.

Klasifikácia testov:
Podľa vonkajších charakteristík:
a) ceruzka - papier, kde skúmaná osoba odpovedá písomne na otázky,
b) testy výkonové (performačné), kde skúmaná osoba musí vykonávať isté manipulačné úkony.

Podľa spôsobu administrácie:
a) testy individuálne,
b) testy skupinové.

Podľa funkcie:
a) testy výkonnostné (merajú poznávacie aspekty osobnosti, intelekt, schopnosti, vedomosti),
b) testy osobnosti (merajú záujmy, povahu, vôľové vlastnosti, temperament).

Testy výkonnostné sa ďalej delia na:
- testy inteligencie,
- testy schopností,
- testy vedomostí - didaktické testy.

Testy osobnosti sa ďalej delia na:
- osobnostné dotazníky,
- projekčné techniky,
- objektívne testy osobnosti.

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.