Rozvoj vedy a pedagogiky v renesancií.


Ako vďačne sa píše o renesancii, také nevďačné je presne určiť jej podstatu - aj jej začiatok a koniec. Samotné slovo znamená znovuzrodenie, a naozaj za tých niekoľko storočí sa znova zrodila európska kultúra, hoci nezrodi1a nanovo to, čo bolo kedysi (ak by si to boli želali humanisti tej doby - vzkriesiť ducha staroveku), skôr ako z púčka kvet, tak sa z dávneho, menej farebného rozvinulo nové, pestrofarebné.
Jedni, oslavujú v renesancii rozvoj osobnosti, iní možnosť pochybovať, mnohostrannú túžbu po poznatkoch, odvážne sa rozširujúce zorné pole; tento vidí prepychový život panovníckych dvorov a podporu, akej sa dostalo umeniu od renesančných pápežov, čo umožnilo rozvinúť talianske maliarstvo až po Leonarda, dokonca Michelangela, a budovať oslňujúce benátske paláce; tamten radšej chváli pozdvihnutie ľudskej dôstojnosti - krásu a veľkosť už netreba skrývať za bledou askézou. Právom ju posudzujeme takto: pre renesanciu je rovnako charakteristická spontánna hrubosť, intrigy a agresia ako aj zjemnenie ducha.

Puberta Európy

Dnes sa renesancii najčastejšie prisudzuje prívlastok dynamický a vidíme v nej predohru k vzniku meštianstva. Aj toto môžeme povedať oprávnene. Ak ju nazývame pubertou Európy, už takmer povieme, aká bola: škriepna, tvrdohlavá, hľadajúca cestu, mnohostranná, zvedavá, neslušná, voči tradíciám netrpezlivá, plná nových myšlienok – búrlivý revolucionár. V renesancii bo1o veľa sebaistoty, elánu, viery, že stačí striasť putá stredoveku a dobyje celý svet.
Aj ho dobyla -svojím spôsobom.
Iné znaky má ta1ianska renesancia, iné nemecká, francúzska. Pri počutí s1ova renesancia myslíme hlavne na Taliansko, príde nám na um Giotto di Bondone a Leonardo da Vinci, Lorenzo de´ Medici a panovnícke dvory, spomedzi miest ešte dnes žiariaca nádhera Benátok, Florencie. V porovnaní so stredovekou askézou je to hýrivá radosť zo života, namiesto ustráchaného zbožňovania druhého sveta uctievanie krásy pozemského sveta, plnokrvné vychutnávanie jeho radostí. Obchodnícky duch a podporovanie umenia pripravili cestu výtvarnému umeniu, hudba objavila nové tóny , literatúra nové slová. Svet sa za tých niekoľko sto rokov nielen nanovo zrodil, ale aj dôkladne rozšíril- veď do tohto obdobia spadá objavenie Ameriky a oboplávanie Zeme,
Koperníkova heliocentrická teória.