Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veda a pedagogika v renesancii
Dátum pridania: | 19.09.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Púchov | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 343 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 17.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 28m 30s |
Pomalé čítanie: | 42m 45s |
Medzi priekopami, baštami a vežami tu a tam žiarivý palác a okolo úzkych, špinavých, krivolakých ulíc veľa drobných domov. Poschodia obytných domov sa stavali tak, že vystupovali z múrov, takže v úzkych uličkách sa takmer dotýkali a ulica pod nimi bola tmavá a nevzdušná, bez dlažby. Nestavali sa komíny a odkvapy, dážď sa lial zo strmých striech doprostred ulice, kam sa vyhadzovali smeti a vylievali výkaly.
Paláce sú kamenné, so sklenými oknami, obytné domy zväčša drevené, so slamenými strechami, v oknách do oleja namočený papier, stoja husto vedľa seba – keď niekde vzbĺkne strecha domu, za pár hodín je v plameňoch celá časť mesta. Obleky šľachticov, sluhov a vojakov sú pestré, takmer šašovské, tí čo nemajú peniaze, chodia v handrách. Produktívnu prácu vykonáva pomerne malý počet ľudí, prevažnú časť obyvateľstva tvoria žobráci, tuláci, bedári, potulní zbojníci, príležitostní predavači, podomoví obchodníci, mastičkári, predavači odpustkov, prostitútky, mnísi, mníšky, žoldnieri, lokaji, sluhovia a šľachtici. Dobrého remeselníka si vážili a dobre platili. Situácia námedzných robotníkov a roľníkov bola ťažká; keď sa pre nedostatok práce dostali na ulicu, nik sa o nich nestaral, úrady s nimi zaobchádzali ako so zločincami. Nemocníc bolo málo a boli preplnené, boli to skôr útulky biedy ako liečebné ústavy. Verejných kúpeľov bolo pomerne veľa, nezakladali ich však z hygienických dôvodov, slúžili skôr samopašným mravom. Úradnícka vrstva je malá, existencia inteligencie slabo zabezpečená. Najvyhľadávanejšia je cirkevná dráha, čiastočne z túžby po kariére, čiastočne z nádeje na pokojný a blahobytný život. Medzi kňazmi a mníškami bol mravný život rovnako uvoľnený ako mimo rádov, niektoré ženské kláštory súperili s bordelmi, ibaže kurtizány boli vo väčšej vážnosti. Celibát zakazoval kňazom iba manželstvo, lásku nie – mohli udržiavať aj bordel či krčmu, kým to nezakázal pápežský dekrét.
Spravodlivosť sa vykonávala svojvoľné, bezpečnosť občanov bola biedna. Zákon určoval tresty, pri ktorých tuhne krv. Falšovateľa peňazí uvarili, nevernú manželku za živa zakopali, vlastizradcu rozštvrtili, ohováračovi vypálili biľag, vraha lámali na kolese alebo stiahli z kože, bohorúhačovi vytrhli jazyk, buričovi odrezali ruku alebo uši – ak ho dostali do rúk a ak nemal dosť peňazí, alebo mocného zástancu.