Iba inkvizíciu nebolo možné ani podplatiť, ani slovami autority priviesť k rozumu – svätý úrad však svojimi zastrašovacími prostriedkami neslúžil zákonnosti, ale cirkevnej moci.
Taký bol svet na sklonku stredoveku, v cinqueceonte lesknúcom sa zlatom a kvapkajúcou krvou, keď v Anglicku Thomas More napísal Utópiu, vo Fracúzsku Francois Rabelais Gargantua a Michel de Montaigne svoje jemné básne o živote a smrti, v Taliansku Torquato Tasso rozhorčene škrtal najkrajšie riadky Oslobodeného Jeruzalema, v Nemecku Johannes Reuchlin a Ulrich von Hutten bojoval za nemeckú jednotu, v Bazileji vydal Erasmus Rotterdamský Chválu bláznovstva, v Ženeve Miguel Servetus zahynul na hranici pre popieranie trojjedinosti boha a Sébastian Castellio sa chystal na martýrstvo za svoj Manifest trpezlivosti, v Španielsku Cervalntes brkom zachytil zmätky rytierskej romantiky. . . Humanisti nemali ľahký údel. Ani maliari, a predsa Michelangelo Buonaroti, Tizian, Tintoretto a El Greco, na severe zas rodina Bruegelovcov otvorili nové cesty umenia. V tomto storočí začal písať aj Shakespeare.
A veda?
Vo vede cinquecenta nemožno vidieť iba boj proti scholastike. Dogmatizmus naozaj nikdy natoľko nepoukazova1 na rozklad ako v tomto storočí. Ale životné dielo Mikuláša Kopernika, Bernardina Telesia, Andreasa Vesalia, Ambroisa Parého, Konrada Gesnera či Giordana Bruna je čosi viac – základ nového prírodovedného obrazu sveta.
Ešte neuplynulo ani sto rokov, čo Gutenberg zaviedol svoju kníhtlač, a už sa množia tlačiarne ako huby po daždi. Netlačia iba bibliu v čoraz viacerých jazykoch a vo väčších nákladoch, Európu zaplavuje aj taký prúd prírodovedných diel, že dnes sa udivene spytujeme, kde sa našli čitatelia toľkých kníh, ak sa aj našli autori. Tlačiarne v Benátkach, vo Florencii, Padove, Bologni popri tlačiarňach v Norimbergu, Frankfurte, Bazileji, Antverpách, Lyone, Paríži, Londýne a v mnohých ďalších mestách chrlia niekoľkozväzkové hvezdárske, anatomické, zoologické, botanické a lekárske knihy. Konzervatívni profesori na univerzitách by radi zdržali vývoj vedy, ale pitvy, cestovanie, poznávanie sveta, nové a nové poznatky a hlavne spod ťaživého bremena scholastiky oslobodené myslenie odrazu sťažuje ochranu zastaraných učení. Ako hovorí Engels, bola to doba, ktorá potrebovala velikánov, a velikánov aj zrodila.








Literatúra:
1. Istvan Benedek: Cesta poznávania, Smena Bratislava 1978
2. Humanizmus a renesancia, Bratislava 1967
3. Kunczynska A. – Kunczynski J.: Humanizmus, Praha 1972.