Ale práve toto je podstatný rozdiel medzi renesančným a stredovekým, mys1ením – zatiaľ čo stredoveké myslenie vychádza z princípu credo quia absurdum (verím, lebo je to nemožné) a vyznanie či princíp autority prijíma za najdôležitejší dôkaz, duch renesancie chce veriť iba tomu, o čom sa presvedčí, že je to oprávnené. Z toho pramení boj proti scholastike.
Scho1astika nie je zbierka nezmyslov, ale ško1ácke a dogmatické ustrnutie antickej a stredovekej vedy. Keď sa renesančná veda obracia proti Aristotelovi, Hippokratovi či Galenovi, keď prírodovedné myslenie vyh1asuje vojnu samovládiu teológie, v skutočnosti nebojuje proti úspechom antickej vedy, ale proti zmeraveniu, proti vládnucim príkazom odvolávajúcim sa na k1asické autority. Renesanční učenci nie sú podstatne múdrejší ako starovekí, dokonca mysticizmom ich často prevyšujú, ale vybojúvajú si právo na omyly.

A na to okrem schopnosti bola potrebná odvaha. Slobodné myslenie dozrievalo v krvavých storočiach; neprestajné vojny, náboženské roztržky, sprisahania, nepokoje, intrigy a epidémie ohrozova1i existenciu, s1obodné vyjadrovanie mienky sťažova1a inkvizícia a netrpez1ivosť reformátorov. Životopis mnohého renesančného učenca a umelca často ústi do tragédie. Filo1óg Lorenzo della Valla sa obrátil proti svetovej moci pápežstva – otvorene zapochyboval o pápežovom práve hovoriť do svetských záležitostí. Súčasne odhalil obchodné podnikanie pápežov, politické fa1šovanie, to, ako pomáhali svojim nezákonným deťom dostať sa k moci. Z pazúrov inkvizície ho zachránila iba energická ochrana neapolského kráľa. Kalvin priviedol na hranicu Miguela Serveta preto, že popieral svätú trojicu, rovnaký osud určil Sébastianovi Castelliovi, zápalistému hlásateľovi náboženskej znášanlivosti. Andreas Vesalius, zakladateľ novodobej anatómie, zahynul na púti do "svätej" zeme, Geronimo Cardano sedel vo väzení, Giovanni Pico della Mirandola, obžalovaný z kacírstva, ušiel do Francúzska. Na Erasma Roterdamského, duchap1ne bičujúceho každý druh násilia, sa rovnako zastrájali Luther i pápež. Útočisko našiel vo Švajčiarsku, ale nikdy sa nemohol cítiť bezpečný. Giordano Bruno, najväčší filozof 16. storočia, osem rokov trpel vo väzení inkvizície a potom ho upálili.




Quattrocento

Taliansko bolo v 15. storočí bohaté. Jeho mestá sa dostali v medzinárodnom obchode na vedúce miesto, jeho remeslá mali chýr po celom svete, bankové domy nahromadili taký kapitál, že mohli financovať vojenské výpravy, pravda, za veľké úroky.
Výrobky toskánskych remeselníkov poznajú nielen po celej Európe, ale aj v Afrike a v Ázii, dobre za ne platia, florentský zlatý – florentinus – sa stáva pojmom, v benátskych lagúnach premávajú lode zo všetkých častí sveta.