Padovská univerzita je od roku 1222 pýchou kultúrneho sveta, práve tak ako bolonská, na ktorej na obsiahlej prírodopisne encyklopédii pracuje jedna vetva známej rodiny Aldrovandiovcov. Nealpolský dvor poskytol útočisko učencovi Lorenzovi della Valla, pôsobiacemu predtým v Pavii a Miláne. Tu hlásal Epikurovu filozofiu, postavil sa proti Aristotelovej autorite a – čo je ešte odvážnejšie – aj proti pápežskej svetovláde. Útočil proti skazenosti kňazov a mníchov, proti pápežskému obchodnému podnikaniu, proti simónii a nepotizmu (čiže proti predávaniu sviatostí a cirkevných hodností aj proti využívaniu postavenia na prideľovanie moci pápežovým zákonným a nezákonným príbuzným), dokonca ,dokázal, že Konštantínova slávna darovacia listina – právne podopierajúca pápežovu svetovú moc – je obyčajný falzifikát. Bo1o to nepríjemné odhalenie, Val1a by sa bol dostal aj do rúk inkvizície, keby ho nebol zachránil neapolský kráľ Alfonso. Kniha dokazujúca falzifikát vyšla iba s oneskorením dvoch generácií ( v roku vypuknutia reformácie, zásluhou Ulricha von Huttena), ale rýchlo prenikla do spo1očenského vedomia a dôkladne otriasla autoritou univerzálnej cirkvi, už aj tak rozkolísanou.


Spomedzi honosných talianskych dvorov quattrocenta vysoko vyniká dvor Medicejovcov vo Florencii. Cosim de' Medici upevnil moc starej rodiny v prvej tretine storočia si1ou a prefíkanosťou: koho zo svojich riva1ov nevedel odstrániť z cesty zbraňou, toho zničil zvyšovaním daní, demokratickými opatreniami si získal ľud, aby si zabezpečil samovládu a pritom zdanlivo zachoval republiku. Na jeho dvore pôsobila pod vedením fi1ozofa a prírodovedca Marsiglia Ficina „platónska akadémia", vzor neskorších „salónov". Viedli debaty o filozofii, básnictve, politike, diskutovali o myšlienkach Lorenza della Valla a o svojich viac-menej „voľnomyšlienkárskych" názoroch, počúvali anekdoty historika Vespasioana da Bilsticci, Niccola Noccoliho nadchýnajúceho sa ešte čerstvou kníhtlačou (na jeho podnet zriadil Cosimo prvú veľkú novovekú knižnicu). Chodil medzi nich starnúci staviteľ Filippo Brunelleschi, mladý maliar Andrea del Verrocchio, aj sochár Donatello a jeho priateľ Filipo Lippi, ktorí ozdobili florentské námestie a palác dielami trvalej hodnoty. Medzi seba prijali aj vedcov utekajúcich z Konstantinopolu, pretože práve vtedy – roku 1453 – Turci obsadili niekdajšie preslávené svetové mesto Byzanciu.
Všetko to bol iba začiatok, Cosimovo dielo zavŕšil jeho vnuk Lorenzo de' Medici, ktorému prisúdili epiteton il Magnifico.