Mal rovnako tvrdú ruku a bol tiež taký prefíkaný ako jeho starý otec, obchodníckym duchom ho aj prevyšoval, pritom bol skutočný uomo dilettante v renesančnom zmysle s1ova – vychutnávač a podporovateľ vied a umení, bol slobodomyseľný, .rozumel trochu aj básnictvu, staviteľstvu a predovšetkým vedel, ako dosiahnuť, aby renesančný lesk jeho dvora obdivoval celý svet. Ozdobou akadémie bol mladý knieža Pico della Mirrandola, ktorý proti stredovekej askéze postavil do centra pozornosti ľudskú dôstojnosť. Literátov popri básnikovi Angelovi Polizianovi predstavovali traja súrodenci Pulciovci – Luigiho dobrodružný veršovaný román Morgante Maggiore bol vtedajším obľúbeným čítaním. Z výtvarných umelcov sa na Lorenzovom dvore pohyboval zápalistý maliar Sandro Boticelli, architekt, básnik a teoretik umenia Leone Battista Alberti, všeobecne známy svojou mnohostrannosťou, veľký Leonardo da Vinci, dokonca aj mladý Michelangelo, tvorca slávneho náhrobku Medicejovcov. Lorenzov dvor vyhľadávali humanisti a umelci nielen zo susedných miest, ale aj z ďalekého severu, napríklad z Nemecka vodca humanistov Johannes Reuchlin, alebo z Flanderska priekopník novej hudby Josquin de Pres. Lorenzo bol v intenzívnom písomnom styku nielen s talianskymi panovníkmi, ale aj so vzdialenými vládcami, napríklad s kráľom Matejom, práve vtedy presadzujúcim na budínskom a vyšehradskom dvore renesančného ducha, alebo so sultánom Mahometom, ktorý sa po dobytí Byzancie stal pánom východného sveta a z pozornosti poslal Lorenzovi na zveľadenie botanickej a zoologickej záhrady exotické zvieratá.
Pestrý renesančný život uvoľnil stavidlá, ktoré stredoveký asketicko-teo1ogický názor držal zatvorené. V ostrom protiklade s asketizmom bolo už samotné bohatstvo a všetko, čo s ním súvisí – honosné paláce, žiarivé maľby , prepychové hostiny a ľudové zábavy, svetské básnictvo, hudba, prebúdzajúci sa záujem o prírodné vedy, dobrodružné romány, dvojzmyselné historky, v tichosti sa šíriace náboženské pochybovanie, dokonca až ateizmus. Popritom Lorenzov nákladný život a nezodpovedné obchody narušili hospodársku rovnováhu mesta, remes1á a obchod upada1i, šírila sa nezamestnanosť a bieda a s tým nerovnomerné rozdelenie materiálnych síl, mravný úpadok, nezákonnosti. A keď vrcholila táto ,dualita, tento renesančný protiklad – bohatstvo umenia a ducha, sloboda myslenia a súčasne hmotná bieda morálny rozklad – vystúpil mních Girolamo Savonarola, posadnutý hlásateľ stredovekého asketizmu.
Voči Lorenzovi bol bezmocný, ale zakrátko po jeho smrti získal nad mestom moc a svojou teokraciou na tri roky prebudil k životu ducha stredoveku. Savonarola sa s presvedčením a s vášnivosťou purifikátorov pokúšal zvrátiť koleso dejín. Nesfanatizoval iba zberbu, ale aj väčšinu nespokojných občanov, predovšetkým dospievajúcu mládež.