Húf posadnutých detí chodil po meste, vnikal do bytov, zbieral „daromnosti" a hádzal ich na hranice. Bol to hrôzostrašný rituál. Na h1avnom florentskom námestí ukladali do pyramídy všetky prostriedky na pestovanie telesnej i duševnej krásy – začali plesovými šatami, fašiangovými maškarami, kozmetickými prípravkami, parochňami na to pohádzali šachové tabule hracie kocky karty a hudobné nástroje, harfu, gitaru, lutnu, lesný roh, na vrchol pyramídy sa dostali knihy a obrazy. Medzi knihami popri Pulciho románoch horeli Petrarcove a Boccacciove diela, aj starovekí spisovatelia napríklad Vergilius, pergamenové rukopisy v koženej väzbe. Medzi maľbami popri nechutných mazaninách diela Botticelliho, Fra Bartolommea či Lorenza di Credi, najmä portréty mladých a pekných florentských dám. Aké hodnoty sa zničili pri každej slávnosti, môžeme posúdiť z toho, že istý benátsky obchodník ponúkol 20 000 zlatých dukátov za nahromadené haraburdy. Hneď namaľova1i jeho obraz a umiestnili ho na vrchol pyramídy.
Zišli sa veľkí i malí obyvatelia mesta, každý sa tváril nadšene – ktovie, či vedľa neho nestojí donášač – Savonarola predniesol hrmiacu kázeň, potom na čele so Signoriou (mestskou radou) zapálili hranicu a triumfálnou svätou piesňou chválili Pána.
Podľa toho by sa dalo usudzovať, že Savonara bo1 nevzdelaný barbar, ale o tom vôbec nemožno hovoriť. Bol zbehlý nielen vo filozofii, ale aj v prírodných vedách, dokonca aj v literatúre a výtvarnom umení. Vo svojich filozofický opisoch vychádzal z Aristote1a, Alberta Magna a Tomáša Akvinského. Za jedinú požiadavku považoval službu cirkvi. Dicendum est sic – takto je povedané, to boli dôkazy jeho výrokov a kto pochyboval alebo sa pokúšal protirečiť, potvrdil svoje kacírstvo – a beda tomu, na koho padlo podozrenie z kacírstva. Savonarola zaobchádzal so svojimi protivníkmi rovnako bezohladne ako zanedlho oni s nim. Medzi jeho prívržencami neboli iba sfanatizovaní nevzdelanci, ale aj vynikajúci duchovia. Napríklad Botticelli, Fra Bartolommeo či Lorenzo di Credi dobrovoľne ,hádzali svoje ,,zvrhlícke" obrazy na hranicu. Vášnivý mních hlboko zapôsobil ešte aj na Michelangela, ba azda aj na Raffaela, medzi jeho prívržencov patril maliar Pietro Perugino, sochárska rodina della Robbia, sochár, maliar a zlatník Antonio del Pollaiuolo.
Tento pokus znova nastoliť stredovek trval tri roky. Mních slúžil cirkvi, ale rovnako vášnivo útoči1 proti skazenosti pápežov ako predtým Dante. Keď bola jeho moc otrasená, pápež Alexander VI. srdečne súhlasil, aby s ním jeho protivníci skoncovali.