Vývin psychiky

Vývin psychiky

V psychológii sa zvyknú rozlišovať pojmy vývoj a vývin.

Vývoj

• proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (napr. vývoj spoločnosti,
  vývoj určitého prototypu výrobku a pod.)

Vývin

• obdobný proces ako vývoj,odohrávajúci sa avšak s indivíduom, človekom v biologickeja psychickej rovine (napr. vývin reči u dieťaťa, vývin kresliarskychschopností a pod.)
  

Vývin psychiky

• proces postupných zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň.
• počas vývinu psychiky dochádza k rozvoju, podpore istých vlastností osobnosti a k zániku,ústupu alebo zmene iných vlastností.
  
• senzitívne (kritické) obdobia vývinu, sú obdobia, počas ktorých je organizmus zvlášť vnímavý na pôsobenie určitých podnetov z okolia. U zvierat sa hovorí o tzv. vpečatení
  (imprinting).

Podstatou vývinu psychiky je socializácia a individualizácia.

1. Socializácia je proces osvojovania si pravidiel, zvyklostí správania platných v spoločnosti, v ktorej žije. Zároveň sa socializáciou myslí aj postupné „poľudšťovanie“ človeka z biologickej bytosti, ktorej prežívanie a správanie určujú základné biologické potreby. Uskutočňuje sa najmä výchovou, neskôr v dospievanía dospelosti i sebavýchovou.
2. Individualizácia je proces, počas ktorého ľudský jedinec nadobúda špecifické črty, stáva sa osobnosťou.
   

Faktory, ktoré zohrávajú pri vývine podstatnú úlohu sú dedičnosť a prostredie. 

• Dedičnosť je proces, pri ktorom dochádza k prenosu istých znakov z rodičov na potomkov.
• Psychologické prostredie je súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec prijíma od narodenia až po smrť.
  
  

Učenie

1. v širšom zmysle slova sa učenie chápe ako nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca, ktoré zároveň ovplyvňuje jeho správanie; charakteristické
   ako pre ľudí tak i zvieratá.
2. v užšom zmysle slova sa učením rozumie cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností či foriem správania alebo osobnostných vlastností; charakteristické len pre ľudí.
   

Druhy učenia

1. habituácia - prispôsobenie sa podnetu, napr. ignorovanie tikotu hodiniek,
   pachu
2. asociačné - vytváranie si istých druhov spojení medzi podnetmi,
   udalosťami, formami správania, napr. pri učení cudzieho jazyka, vytváranie
   väzieb medzi výrazmi v jednom jazyku s korešpondujúcimi výrazmi
   v druhom
3. intelektuálne - osvojovanie si vedomostí
4. motorické - pohybové, napr. bicyklovanie, tanec
5. sociálne - osvojovanie si spôsobov správania sa v spoločnosti
6. mimovoľné - učenie, ktoré nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo
   motivácie učiť sa, napr. zapamätanie si melódie, refrénu piesne
7. imitačné - napodbňovanie
8. učenie vhľadom - pochopenie riešenia nejakého problém, napr. Köhlerov
   pokus s opicami