Puberta

ÚVOD


Puberta?! Neznáme slovo? Ale kdeže.. U väčšiny rodičov, tak isto ako u otcov, tak i u matiek, vzbudzuje toto slovo strach, obavy, hrôzu, neistotu.. Nevedia, čo môžu čakať. Pod týmto slovom rozumieme jednak telesné zmeny podmienené javmi pohlavného dospievania a jednak samotné pohlavné dospievanie. Je to obdobie, v ktorom celú rodinu čaká každý deň nové prekvapenie. Rodičom nie je ľahké a samozrejmé sa preorientovať zo svojich návykov na iný systém. Nevedia si vysvetliť, prečo by sa malo odrazu čosix meniť, prečo by mali meniť svoje postoje k svojim deťom. Veď, koľkokrát je vyslovená táto veta na adresu rodičov od ich dieťaťa: "Teraz je iná doba. Teraz je už všetko iné.. Ty tomu nerozumieš..." V domácnosti vznikajú rodinné scény, v ktorých sa ich deti "vyfarvia" a rodičia sa len márne dovolávajú vďačnosti za starostlivosť a výchovu.
Previesť deti týmto obdobím je vec veľmi zložitá a väčšina rodičov má s tým značné problémy. A že by práve preto druhou najčastejšou príčinou smrti ľudí predstavovali sebevraždy medzi štrnástym a dvadsiatym rokom života? A čo sa týka drôg, kriminality mladistvých, predčasných tehotenstiev, venerických chorôb a pocitov zúfalstva, štatistiky uvádzajú nepredstaviteľné čísla.
Kde sa stala chyba? Prvotným zdrojom konfliktov a ťažkostí sú obyčajne rodičia, ktorí nemajú jasnú predstavu, ako jednať so svojimi dospievajúcimi deťmi. Väčšina rodičov má pokrivené predstavy o tom, čo je to vlastne puberta a adolescencia, a čo môžu od svojich dospievajúcich detí očakávať.
Niektorí z rodičov by si zrejme mali prečítať týchto nasledujúcich pár stránok...


TELESNÉ DOSPIEVANIE

Dievča sa postupne mení na ženu a chlapec v muža. Obdobie vlastnej puberty je pomerne krátke. U dievčat od 12. do 15. roku a u chlapcov od 13. do 17. roku života. Adolescencia začína od 15. roku života u dievčat a u chlapcov okolo 18. roku života. Toto obdobie bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce obdobie, nedelí ich nijaká významná hranica. Práve naopak, môžeme povedať, že nebadane nadväzuje na pubertu a telesné dospievanie uzatvára. Čas začiatku pohlavnej zrelosti znamená prechod dieťaťťa do obdobia dospievania. Prevratné, často neočakávané zmeny, ktoré toto obdobie prináša, sa týkajú celej osobnosti dospievajúceho. Spôsobia, že dospievajúci koná, vyzerá a aj cíti inak. Jeho vzťahy k iným ľuďom sa menia, a pravdaže, mení sa aj jeho vzťah k sebe samému. Zmeny sa len netýkajú telesného rastu, ale aj spoločenských vzťahov dospievajúcich.

Chlapci a dievčatá sami cítia, že už nie sú deťmi, no ešte vôbec nie sú dospelými. Menia postoj aj k sebe samým. Nastáva u nich introverzia, obrat do seba, odvracajú sa od vonkajšieho sveta a sústreďujú sa na seba. To sa potom odráža aj na ich myslení.
Pre začiatok obdobia dospievania je príznačné, že sa stretneme s povahovými črtami detí, aké sme ešte výrazne nepozorovali, a ktoré nás stavajú pred rozličné ťažkosti a problémy. Mám tým na mysli tvrdohlavosť, zatrpknutosť, odvrávanie a egoizmus. Tvrdohlavosť a zatrpknutosť je mimoriadne vážny výchovný problém. Ale neraz tú vážnosť problému zapríčiňujú sami rodičia. Často sú preťažení prácou, na deti im neostáva čas. Dospievajúce deti by aj v určitých situáciach chceli nadviazať priateľský kontakt, ale rodičia ich pri tomto pokuse zahriaknú: "Neotravuj!" "Daj pokoj!" a podobne.
Príliš mnoho mladých ľudí má dnes pocit, že na nich nikomu naozaj nezáleží. Výsledkom toho sú pocity zbytočnosti, bezmocnosti, beznádeje a menejcennosti. Dospievajúce dieťa stále potrebuje pocit istoty, že ho niekto miluje a príjíma. Pokiaľ túto neoceniteľnú istotu lásky a prijatia rodičov necíti, nevydá zo seba to najlepšie. Veľmi málo dospievajúcich mladých ľudí prežíva a pociťuje takú lásku a prijatie, aké potrebujú.


PSYCHICKÉ DOSPIEVANIE

Obdobie dospievania, ako je nám už známe, značne zrýchľuje vývinové tempo. Po psychickej stránke sa jeho dospelosť v niektorých smeroch len začína, kým v iných sa výrazne prehlbuje. Vlastné zmeny v psychike dospievajúcich sa zjavudú v jednotlivých poznávacích, citových a vôľových psychických procesoch a v úplnej prestavbe osobnosti. Zmyslové orgány, majmä zrak a sluch dosahujú vo vývoji vrchol. Aj ďašie zmysly, osobitne čuch, dosahuje v období dospievania mimoriadne veľkú citlivosť. Zmyslová diferenciácia nadobúda značnú jemnosť. Vnímanie dospievajúcich sa stáva nielen dôkladnejším a presnejším, ale aj systematickejším a cieľavedomejším. Dospievajúci sa snažia vnímať vo veciach hlavné a podstatné prvky, nezameriavajú sa natoľko na bezvýznamné detaily. Rozvoju vnímania zvlášť v období dospievania veľmi napomáha názornosť vyučovania. Vnímanie v období dospievania sa totiž stáva nielen dôkladnejším, presnejším, systematickejším a cieľavedomejším, ale pretvára sa na pozorovanie, ktoré sa uplatňuje v nasledujúcich vývinových štádiach. Aj v ďalších poznávacích procesoch, na základe ktorých sa v období dospievania kryštalizuje nadanie, prebiehajú významné vývinové zmeny.

Nadanie sa u dospievajúcich prejavujú nielen v umeleckých smeroch ( v hudbe, vo výtvarnom umení), ale aj v záujmoch o prírodovedu, matematiku, históriu, cudzie jazyky alebo o technické zručnosti. Deťom pred dospievaním je ľahostajné, čomu sa učia. Kryštalizácia záujmov a špeciálne nadanie spôsobujú, že sa zodborňuje aj myslenie dospievajúcich.
Vývin pamäti ako psychického prosesu, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní a neskoršom znovupoznaní alebo vybavovaní toho, čo bolo v predošlej skúsenosti, v praxi, v období dospievania napreduje veľmi intenzívne. Pamäť sa v tomto období neuzatvára. Definitívnu formu nadobúda pamäť až po dvadsiatich rokoch. Vývin sa týka nielen kvantitatívneho zväčšovania rozsahu a rýchlosti zapamätania a vybavovania, ale aj mnohých kvalitatívnych zmien pamäti. Vo vývine detí prevláda mechanická pamäť, ale u dospievajúcich sa začína rozvíjať pamäť na základe hľadania logických vzťahov.
Na rozvoj myslenia a reči dospievajúcich vplýva najmä škola. Ale dospievajúci sa už neuspokoja len s hotovými myšlienkami, ktoré sú mu predkladané. Na všetko hľadajú odpoveď, všetko si chcú a potrebujú zdôvodniť. Prevažná väčšina dospievajúcich je zvedavá a vedychtivá. Prejavujú snahu všetko poznať, všade byť, čo najviac vidieť. Premýšľanie ich potom privádza aj k najhlbším otázkam života a smrti, zmyslu života, k otázke posmrtného života. Reč sa v tomto období rozrastá, postupne sa už neodlišuje od reči dospelých. Treba si uvedomiť, že aj žargón dospievajúcich svedčí o vynaliezavosti jednotlivcov i celého kolektívu. Ich výstrednosti, ktoré sa prejavujú v nevhodnom používaní slov sa po čase pominú.
Dospievanie má veľký význam aj pre vývin vôle a vôľového konania. Vôľové konanie smeruje spravidla k dosiahnutiu vedome stanovených cieľov. Jedna zo základných zásad výchovy vôle, ktorá vyplýva z poznatkov pedagógov znie: Vôľa sa pestuje prekonávaním ťažkostí a prekážok.


OSOBNOSŤ DOSPIEVAJÚCEHO

V psychologických prácach sa uvádza niekoľko desiatok definícií osobnosti. Z psychologického hľadiska je osobnosť súborom duševných vlastností jednotlivca, trvalý celok jeho duševného života. Iní uvádzajú, že osobnosť je živá štruktúra, ktorej utváranie a pôsobenie vo svete sa uskutočňuje medzi indivíduom a spoločenskými vzťahmi.
V psychológii má svoj charakter špecifický význam. V pojme charakter je vyjadrené isté hodnotenie človeka. V širšom chápaní sa charakter stotožňuje s osobnosťou. Charakter - individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťahy ku skutočnosti a prejavujú sa v správaní a konaní.
V konaní a správaní sa uplatňujú tri druhy vlastností:
1.

vrodené - menia sa len čiastočne a veľmi ťažko. Rátame sem aj pudy.
2. vývinové - vývinové vlastnosti sa prejavujú nevyhnutne, a to v určitom období jeho vývinu; schopnosť hovoriť - reč sa objavuje až po určitom čase po narodení.
3. získané - nemusia sa prejaviť u každého človeka. Niektoré sa prejavia, ale pomerne rýchlo zaniknú.
Pestovanie charakterových vlastností dospievajúcich značne ovplyvňujú dobré a zlé príklady, knihy, filmy a podobne. Veľmi dôležitým činiteľom pri výchove charakterových vlastností je konanie rodičov. Deti a aj dospievajúci pozorujú správanie rodičov a napodobňujú ich. Chrakter dospievajúcej mládeže ešte nie je dotvorený, totiž môžeme ho pokladať za dotvorený vtedy, keď sa u človeka ustáli jeho správanie v rovnakých situáciach. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že v období dospievania sú priaznivé podmienky na formovanie a dotváranie charakteru. Záujem dospievajúcich o svetonázorové otázky účinne pomáha formovať osobnosť. Podstatu záujmu treba vidieť v tom, že dospievajúci sa v každodennom živote presviedčajú, že svet dospelých je veľmi diferencovaný. Rodičia by si mali uvedomiť, že deti nevychovávajú iba pre seba, ale pre spoločnosť. A taktiež by si rodičia mali prestať myslieť, že ich náboženské presvedčenie je jedine správne, že si ho musia bezpodmienečne osvojiť aj ich deti. Bolo by asi vhodnejšie, keby rodičia dopriali svojim deťom čas, kedy by si dospievajúci utvorili vlastné dokonalé presvedčenie na základe svojho vlastného rozumu a poznania. Proces utvárania svetonázoru neprebieha celkom harmonicky. Mládež prežíva vnútorný boj, trápi ju mnoho pochybností a je faktom, že ani pri úpornom hľadaní nemôže vždy nájsť odpoveď na otázky. Tieto pochybnosti nadobúdajú niekedy dramatický ráz, spôsobujú stavy depresie, pesimizmu, otras celkovej psychickej rovnováhy. SOCIÁLNE VZŤAHY
Pri dôkladnejšej analýze ktoréhokoľvek človeka zistíme, že je do značnej miery obrazom rodiny, v ktorej vyrastal. Len málo rodičov si uvedomuje, že tak ako oni ovplyvňujú deti, tak aj deti ovplyvňujú rodičov. V niektorých rodinách sa často stretávame s výchovou podľa tradície. Niekedy však môže vieť aj k negatívnym dôsledkom. Stavebným kameňom rodiny je dôvera. Dôvera sa buduje na splnení presne stanovených cieľov a požiadaviek zo strany rodičov. Na druhej strane, dospievajúcich veľmi trápi, keď rodičia neveria ich slovám, keď im otvárajú listy, čítajú denníky.. Pokladajú to za hrubý zásah do ich súkromia.

Každý dospievajúci mladý človek potrebuje rodičov, ktorých vzťah je stabilný, plný úcty, lásky a dobrej komunikácie. Väčšina problémov vzniká tým, že si rodičia nevedia o veciach pohovoriť a nedokážu sa dohodnúť, ako budú ďalej postupovať.
V období dospievania je dôležité stať sa členom nejakej skupinky, krúžku. Tu získavajú pocit sabaistoty, podporu pri rozhodovaní a konaní, pocit vlastnej hodnoty, život vedú k vzájomnému prispôsobovaniu, porozumeniu iných, vedie k odstraňovaniu egoizmu a podobne. Názory kamarátov začínajú byť dôležitejšie ako názory iných: rodičia, škola.
Chlapec a dievča v období dospievania hľadajú spoločnosť seberovných. Hľadajú si ideálneho priateľa. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učia chápať názory a city iných, prejaviť svoje city a názory, dohodnúť sa. Skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a iných záporných vlastností. ZÁVER

Žiaľ, niektorí rodičia, ale ani učitelia si neraz neuvedomujú, že pokiaľ ide o dospievajúcich, majú dočinenia práve s človekom náladovám, výbušným, ktorý potrebuje skôr pochopenie a určitú toleranciu ako osočovanie či trest. Dospievajúci chlapci a dievčatá svoju vnútornú krehkosť neraz zakrývajú hrubosťou, a tak sa často stáva, že sa nám navonok zdajú oveľa horší, ako v skutočnosti sú.







































Použitá literatúra:

1. Boroš Július: Rozumiete dospievajúcim?. Smena: Bratislava 1977, 235 s.
2. Rosina Jozef a kol.: Psychológia. SPN: Bratislava 1973, 304 s.
3. Campbell Ross: Hledám svou cestu. Návrat: Praha 1993, 122 s.