Poruchy autistického spektra

V roku 1911 Eugen Bleuler zaviedol prvýkrát pojem autizmus pri popisovaní psychopatológie schizofrénie. Popísal týmto pojmom stav schizofrenika, ktorý sa sťahuje z reálneho sveta do svojho vlastného nezrozumiteľného sveta choroby (Hrdlička – Komárek, 2004). V súčasnej dobe sa používa v odborných kruhoch používa pri klasifikácii pojem poruchy autistického spektra, ktorý začleňuje všetky diagnózy tohto ochorenia (Pečeňák, 2014). Radia sa medzi neurovývinové poruchy, ktoré z hľadiska neuropsychológie sú charakterizované problémami s vnímaním a spracovaním informácií (Thorová, 2006).
Podľa klasifikácie DSM IV a MKB-10 sú poruchy autistického spektra zaradené do kategórie pod názvom pervazívne ochorenia vývoja, kategória mentálna retardácia a špecifické poruchy vo vývoji (Питерс, 1999). Spolu s ďalšími poruchami ako intelektové zneschopnenie, poruchy komunikácie, poruchy učenia a motorických funkcií či ADHD, sú PAS radené medzi neurovývojové ochorenia (Pečeňák, 2014). Teórie príčin vzniku autizmu sa stále líšia a nie je doteraz známa pravá príčina vzniku autizmu. Jednou z možností príčin vzniku autizmu môže byť poškodenie mozgu v prenatálnom vývoji mozgu dieťaťa (Питерс, 1999).
Poruchy autistického spektra úplne prenikajú osobnosťou jedinca a veľmi výrazne menia jeho správanie, možnosť socializácie a aj vzdelania (Питерс, 1999). Často sa spájajú aj s inými ochoreniami. Podľa WHO je známych približne 70 podskupín diagnóz, ktoré sa vyskytujú u jedincov s PAS častejšie ako u bežnej populácie. Najčastejšie pridruženými poruchami a chorobami sú: mentálna retardácia (25–60 %), Downov syndróm (až 7–10 %), epilepsia (40%), obsedantne kompulzívna porucha (až 37 %), ADHD, ADD (Čadilová - Žampachová, 2012), poruchy reči a echolália či poruchy sluchu a zraku (Питерс, 1999). Ak je však autizmus prítomný aj s pridruženou poruchou, je rozpoznateľný a hrá podstatnú úlohu v liečbe a prognóze dieťa (ПИТЕРС, 1999). Okrem týchto pridružených porúch uvádza Attwood (2008) problémy s príjmom potravy, náladovosť a poruchy pohybového aparátu.
PAS sa neprejavia ihneď po narodení. Ich prejavy môžu byť spočiatku nenápadné. Dieťa sa inak hrá ako iné deti v jeho veku, inak manipuluje a hrá sa s hračkami, zvláštnym spôsobom pozoruje predmety. Je uzavreté, neprejavuje záujem o fyzický kontakt alebo nerozpráva (Čadilová - Žampachová, 2012).
V minulosti boli sa zaraďovali prejavy PAS do troch kategórií:
1/ SOCIÁLNEJ INTERAKCIE: Vyhýbajú sa kontaktu s inými ľuďmi, alebo sú k nemu ľahostajní, hoci niektorí jedinci s PAS obľubujú isté formy aktívneho fyzického kontaktu. Akceptujú pasívne sociálny kontakt. Veľmi zriedka spontánne nadväzujú kontakty. Pri neadekvátnom priblížení sa k iným ľuďom nevenujú žiadnu alebo len veľmi malú pozornosťich reakciám (Šedibová, 1998).
2/ KOMUNIKÁCIA: Nedokážu doceniť sociálne využitie a radosťz komunikácie (Šedibová, 1998). Podstatou problému s komunikáciou je neschopnosť pochopiť obsah zložených viet, abstrakcie, zdrobneninám (Šarounová, 2014). Nechápu, že reč je prostriedkom získavania informácií o ostatných ľuďoch a o svojom okolí. Môžu byťschopní vyjadrovaťvlastné potreby, ale je pre nich ťažké hovoriť o vlastných pocitoch alebo myšlienkach. Nevyznajú sa v emóciách a myšlienkach iných ľudí vo svojom okolí. Nechápu význam gest, výrazov tváre alebo tónu hlasu (Šedibová, 1998). Nedokážu sa zapojiť do spoločenskej konverzácie, čo ich ochudobňuje o priateľstvá (Šarounová, 2014).
3/ IMAGINÁCIA Nie sú schopní sa hrať imaginatívne hry, majú sklon sa zameriavať na triviálne veci. Svojimi činnosťami sa zaoberá repetitívne a rigidne (Šedibová, 1998).
Delenie triády symptomatických okruhov detského autizmu – narušenie sociálnej interakcie, komunikácie a obmedzené a sterotypné záujmy sa v súčasnej dobe zlúčilo len do dvoch skupín:
1.Deficit v sociálnej komunikácii a interakcii.
2.Obmedzené, opakované vzorce správania, záujmov alebo aktivít (Pečeňák, 2014)

Okrem týchto problémov sa u nich vyskytujú ďalšie problémy:
REPETITÍVNE AKTIVITY: Repetitívne správanie sa prejavuje v motorickej oblasti či už ako trasenie rúk či krúživé pohyby končatín a prstov. Takisto sa často objavujú komplexné špecifické pohyby celým telom (Čadilová - Žampachová, 2012). Jedinci s PAS svoje repetitívne sklony prejavujú aj v bežných činnostiach. Trvajú na rovnakej trase na určité miesto, vykonávajú vlastné rituály pri bežných činnostiach alebo opakujú celé sekvencie určitých pohybov pred zaujatím novej polohy (Šedibová, 1998). Uprednostňujú aktivity a činnosti, ktoré sú typické pre nižší vývojový vek (Čadilová - Žampachová, 2012). Vytvárajú si veľmi intenzívny bezdôvodný vzťah k rôznym predmetom, ukladajú ich do radov, či zbierajú nejaké predmety (Šedibová, 1998). Často sa zaujímajú len o jednu alebo viacej činností, ktoré sú abnormálne svojou intenzitou či predmetom záujmu (Čadilová - Žampachová, 2012). Typická je fascinácia napríklad cestovnými poriadkami alebo osobami (Šedibová, 1998). Ďalej sa zaujímajú o astrológiu, meteorológiu, štatistiku či dopravné prostriedky (Čadilová - Žampachová, 2012).
PROBLÉMOVÉ SPRÁVANIE: mnohokrát sa snažia jedinci o útek zo svojho prostredia. Často sa veľmi hlučne vokálne prezentujú, kopú, hryzú do krvi iných ľudí. Často používajú v súvislosti s inými ľuďmi nevhodné a vulgárne poznámky či pomenovania (Каган, 1981).
ŠPECIÁLNE SCHOPNOSTI Aj napriek presvedčeniu laickej verejnosti, že väčšina jedincov s PAV majú špeciálne schopnosti, len 9% autistických detí ich skutočne má. U niektorých sa jedná o výnimočnú pamäť na rôzne dátumy či mená, u iných je to nadanie na aritmetiku, či jazyky ARINA. Často sa však vyskytuje nerovnomerný profil kognitívnych schopností (Čadilová - Žampachová, 2012).
ZNÍŽENÁ SCHOPNOSŤ ADAPTÁCIE: Častý je schopnosť adaptácie znížená. Mladšie deti reagujú už aj na drobné zmeny v prostredí. Jedinci môžu reagovať pri zmenách neprimeranou emocionalitou, niekedy až agresivitou. Táto neschopnosť súvisí aj so zníženou flexibilitou myslenia (Каган, 1981).
VIZUALIZÁCIA: Patrí k ich silným stránkam. Pomocou nej si kompenzujú handicap pozornosti a pamäťových funkcií. Rozvíjajú si tak komunikačné schopnosti. Vizualizácia predstavuje podporu. Musí byť zameraná na konkrétneho jedinca a volená individuálne podľa potrieb a jeho možností (Čadilová - Žampachová, 2012). Veľký význam majú piktogramy, ktoré dieťa s PAS najprv skenuje a na ich základe si vytvára kód pre ďalšiu komunikáciu (Šarounová, 2014). Pomáha im triediť a udržat informácie, podáva informácie vo forme, vďaka ktorej ich dokážu lepšie a rýchlejšie interpretovať. Objasňuje im verbálne informácie, zvyšuje schopnosť porozumieť zmenám a prijímať ich. Takisto zvyšuje flexibilitu. A v neposlednej rade im zvyšuje sebavedomie (Čadilová - Žampachová, 2012).
Hlavné príčiny PAS:
- genetické faktory - u autistických jednovaječných dvojčiat je pravdepodobnosť vzniku poruchy i u druhého dvojčaťa až 95,7 %
- mozgové poškodenia - funkčné poruchy ľavej hemisféry a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni
- nedostatočné prepojenie mozgových centier
- tzv. extrémne mužský typ mozgu - dokázaná vysoká hladinou testosterónu v tele matky v priebehu gravidity (SHATTOCK, WHITELEY, 2002).

Konečnú diagnózu PAS stanovuje detský psychiater na základe kompletných vyšetrení, ktoré vylúčia iné ochorenia (Hrdlička – Komárek, 2004).
Pod pojmom poruchy autistického spektra rozumieme podľa súčasnej klasifikácie jednu poruchu, ktorá má rôzne stupne závažnosti. V minulosti boli tieto stupne klasifikované ako samostatné diagnózy. V súčasnej odbornej literatúre sa uvádzajú ako poruchy autistického spektra tieto diagnózy: detský autizmus, Aspergerov syndróm, dezintegračná porucha v detstve a nešpecifikovaná pervazívna porucha (Pečeňák, 2014). Na Slovensku sa s PAS rodí asi 4 až 6 jedincov na 10 tisíc narodených detí, v prípade menej závažných foriem približne 10 až 15. To znamená, že u nás žije asi 10 tisíc osôb s rôznymi formami PAS (Šedibová, 1998).
Detský autizmus
Detský autizmus alebo aj Kannerov syndróm je charakteristický nerovnomerným rozvojom psychickej, rečovej, motorickej, emočnej oblasti. Typické je narušenie sociálnej komunikácie. Nezriedka je spojený s afektívnymi, katatonickými či regresívnymi prejavmi. Dieťa nie je schopne vytvárať sociálne vzťahy, nedokáže dostatočne nadviazať očný kontakt. Nie je schopné akceptovať zmeny vo svojom okolí. Často sa vyskytuje neschopnosť využívať zámená. Častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, a to v pomere 4 – 5: 1 (Cohen a Volkmar, 1997).
Vysoko funkčný autizmus označuje autizmus bez prítomnosti mentálnej retardácie. Jedinec má IQ minimálne 70 a je prítomná komunikačná reč. Touto formou autizmu trpí približne 11 – 34 % autistov (Hrdlička – Komárek, 2004). Vysoko funkční autisti síce používajú gestá, ale sú zvláštne a neprimerané. Reč používajú a chápu veľmi doslovne. Slová volia a kombinujú bez súvislostí. Slová a vety majú obmedzenú hodnotu slovnej výpovede. Slová nepoužívajú k sociálnym interakciám (Šedibová, 1998).
Stredne funkčný autizmus je charakteristický ľahkou až stredne ťažkou mentálnou retardáciou s narušenou komunikačnou schopnosťou. Veľmi často sú prítomné stereotypie (Hrdlička – Komárek, 2004).
Nízko funkčný autizmus je diagnostikovaný u jedincov s ťažkou mentálnou retardáciou. Komunikačná schopnosť je veľmi slabo rozvinutá, objavujú sa veľmi často stereotypie a repetitívne správanie (Hrdlička – Komárek, 2004)

U sociálne vyspelých detí objavil Asperger v roku 1944 oneskorenie v rozvoji ich sociálnych schopností. Tie neboli úplne bežné vzhľadom na ich vek (Atwood, 2008). Hippler a Klicpera (2004) uvádzajú, že u detí s Aspergerovým syndrómom je často pozorovaný problém vytvárať si priateľské vzťahy (Hippler a Klicpera, 2004). Mnohokrát sú prítomné neadekvátne a jednosmerné formy vzájomných sociálnych vzťahov. Mnohé majú predispozíciu na sociálnu izoláciu (Volkmar et al., 1996). Ich schopnosti verbálnej a neverbálnej komunikácie sú zhoršené, najmä v konverzačných aspektoch jazyka. Ich používanie jazyka je až pedantné a niektoré deti môžu rozprávať afektovaným a zvýšeným tónom. Mnohé deti s Aspergerovým syndrómom nezvykle rytmizujú reč. Gramatika a slovná zásoba zvykne byť na vývojovej úrovni(Hippler a Klicpera, 2004). U starších detí a dospelých s Aspergerom sa pozorujú výrazné problémy s vývinom schopností spojených s pragmatickým využitím jazyka aj keď v iných aspektoch vývinu jazyka nemusí byť pozorovaný žiaden problém. Majú sklony k nekonečnému rozmýšľaniu o témach, ktoré nie sú zaujímavé pre okolie (Volkmar et al., 1996). Vyskytuje sa u nich aj neschopnosť kontrolovať svoje emócie. Empatia nemusí zodpovedať intelektuálnych schopností dieťaťa(Hippler a Klicpera, 2004). Avšak vyšší stupeň intelektuálneho vývinu detí umožňuje lepšie začlenenie sa dieťaťa do spoločnosti ako u detí s detským autizmom (Bauman, 1996). Častejšie postihuje chlapcov ako dievčatá. Mnohokrát sa toto ochorenie vyskytuje vo vzdialenej rodine dieťaťa. Tento jav je pri Aspergerovom syndróme častejší ako pri detskom autizme (Volkmar, Klin a Paulus, 1998).
Až dve tretiny detí s PAS sú v dospelosti vážne handicapovaní a závislí na svojom okolí. Jedna tretina je čiastočne samostatná vďaka včasnej diagnostike, intervencii, edukačným tréningom a rehabilitačným programom (Hrdlička – Komárek, 2004).
V súvislosti s PAS sa často stretávame s pojmom “ terapia”. To v niektorých vyvoláva predstavu, že ide o liečenie v medicínskom slova zmysle. Keďže však nie je jasne identifikovaná príčina, liečba v zmysle vyliečenia nie je možná. Existuje síce veľa dôkazov o genetickej príčine PAS, neexistuje však ich jednoduchá etiológia. Je možné ich však veľmi výrazne ovplyvňovať predovšetkým nemedicínskymi technikami (Šedibová, 1998). U detí, ktoré mali jasné príznaky niektorej z porúch autistického spektra v útlom detstve už v rannej mladosti vedia dosiahnuť značný progres vďaka včasnej diagnostike spolu s intenzívnym, efektívnym a skorým intervenčným programom (Wing, 1981).
Behaviorálna analýza je metóda B. F. Skinnera, ktorá pochádza z 30. rokov 20. storočia. V súčasnosti sa využíva na rozvoj schopností ľudí s rôznymi diagnózami a vekom. Je zameraná na pochopenie správania sa jedinca. Pracuje s hypotézou, že ak je správanie odmenené, je veľmi pravdepodobné, že sa toto správanie bude opakovať. Existuje mnoho techník na zníženie frekvencie výskytu nežiaduceho správania. Pri deťoch s PAS umožňuje rozdeliť obsah vzdelávania do menších celkov, ktoré sú pre nich lepšie zvládnuteľné. Tieto celky majú v jednotlivých krokoch jasne definované postupy, logicky na seba nadväzujú od jednoduchších k zložitým. Je možné ju využiť na vzdelávanie ako aj učenie sa základných zručností. Najdôležitejším princípom ABA je individuálny prístup pri príprave a uplatnení metódy. Je nutné zohľadniť schopnosti, potreby, záujmy a rodinné zázemie jednotlivca. ABA predstavuje efektívny spôsob ako deti s PAS naučiť nové zručnosti. Dĺžka učenia je veľmi individuálna a závisí na množstve faktorov. U niektorých detí je efekt viditeľný už po krátkej dobe. Niekedy sa výsledky rýchlejšie dostavia len v jednej oblasti, v druhej aj napriek ABA metóde môže byť pokrok pomalší (Čadilová - Žampachová, 2012).

AAK
Na podporu komunikácie slúži metóda skenovania a kódovania. Tieto metódy sú zaradené medzi AAK, ktoré boli vytvorené za účelom kompenzácie porúch v oblasti expresívnej komunikácie. Augumentatívne sa zaoberajú zlepšením efektivity komunikácie prostredníctvom existujúcich a známych prostriedkov a alternatívne sa zaoberá novými prostriedkami komunikácie. Komunikovať môžeme buď bez pomôcok - gestá, reč tela, vokalizácia, ktoré už dieťa ovláda alebo s pomôckami - knihy, prístroje, fotografie, obrázky a symboly. Veľký význam majú piktogramy, ktoré autista najprv skenuje a na ich základe si vytvára kód pre ďalšiu komunikáciu (Šarounová, 2014). Muzikoterapia je metóda, ktorá je iných krajinách uplatňovaná pri terapiách už desiatky rokov. Na Slovensku a v Českej republike je výskum a prax v tejto oblasti ešte len na začiatku (Kantor a kol., 2011). Muzikoterapia je terapeutická metóda, ktorá cielene využíva zvukový priestor a hudbu za účelom rehabilitácie. Pôsobí na fyzické, duševné, emocionálne a sociálne problémy u klienta (Pekariková, 2003). Posilňuje emócie, charakter, ľudské city, podporuje poznávacie procesy. Hudba dokáže priaznivo pôsobiť na patologické zmeny, na psychosomatické stavy klienta.

Muzikoterapia
Je to kreatívny terapeutický proces, v ktorom sa uplatňuje neverbálne prežívanie z počúvania a vnímania hudby či zvukov (Pekariková, 2003). Hudba ako komunikačný systém predstavuje istý druh neverbálnej komunikácie. Pôsobí na emočnú oblasť a na medziľudské vzťahy viac ako verbálna komunikácia. Rytmus, melódia a harmónia prenikajú do hĺbky ľudskej psychiky.
Klient počas terapie manipuluje s orffovým inštrumentárom či inými hudobnými nástrojmi, ktoré sú jednoduché na manipuláciu. Súčasne môže využívať zvuky vytvárané za pomoci svojho tela, či spev. Muzikoterapia je systematický intervenčný proces, pri ktorom terapeut u klienta aktivizuje nenarušené a podporuje poškodené funkcie (Pekariková, 2003). Ľudia reagujú na rytmus nevedomými pohybovými reakciami, mení sa dychová frekvencia, znižuje sa krvný tlak. Veľmi často sa využíva pri klientoch so slabo rozvinutou komunikačnou schopnosťou. Často je úspešne používaná pri deťoch s PAS. Muzikoterapia je úzko spätá so špeciálnou pedagogikou, psychoterapiou, sociológiou a najmä medicínou (Kantor a kol. 2011).
Delfinoterapia
Výskumy dokazujú, že delfinoterapia prináša deťom s PAS veľa benefitov a pomáha sa im začleniť do spoločnosti (Lukina, 1999).

Arteterapia
Cieľom arteterapie u detí s handicapom je kompenzácia ich poznávacích funkcií, schopnosti zovšeobecňovania, zlepšenie komunikačných schopností či vytvárať žiadúce formy správania (Šicková – Fabrici, 2008). Talent nemá vplyv na efekt terapie, avšak deti s PAS majú veľmi často veľké nadanie na túto činnosť. Je vhodná na zlepšenie vyjadrovania a komunikácie, keďže klient by mal rozprávať o svojom diele či už sám, alebo s pomocou terapeuta (Kurtz, 2008). Cieľom arteterapie je rozvíjať sebavnímanie, sebaprežívanie, zážitok, slobodu experimentovania, rozvíjať fantáziu a podporiť celkový rozvoj osobnosti. Sociálne ciele sú vnímať a prijímať druhých ľudí, nadviazať kontakt, komunikovať s nimi, zapájať sa do skupiny a pochopiť vzťahy (Šicková - Fabrici, 2008).

GFCF diéta
Skratka GFCF pocháza z angličtiny a znamená gluten free cassein free. Jedná sa o bezlepkovú a bezkasienovú diétu. Vychádza z predpokladu, že autizmus je ovplyvnený metabolickou poruchou. Podľa štúdií dochádza u detí s PAS k viditeľnému zlepšeniu pri dodržiavaní GFCF diéty. Redukujú sa alebo úplne vymiznú problémy ako nespavosť, výkyvy energie, prílišná únava či hyperaktivita bezprostredne po jedle, bezdôvodný plač či smiech, nesústredenosť, slabý očný kontakt (www.apla.cz). Často sa stáva, že po začatí diéty dôjde k zhoršeniu stavu a preto klient diétu ukončí. Práve toto zhoršenie nasvedčuje, že klient na vylúčenie lepku a kaseínu reaguje. Jedná sa o akési prejavy abstinenčných príznakov (www.gfcfdiet.com). Bezlepková diéta je založená na úplnom vylúčení pšeničnej, žitnej, ovsenej a jačmennej múky zo stravy. Pozornosť musí byť venovaná aj surovinám, ktoré sa z vyššie uvedených surovín vyrábajú (Kotalová, Nevoral, 1994).

COHEN, D. J. – VOLKMAR, F. R. Handbook of autism and Pervasive Developmental Disorders. 2. vyd. New York : John Wiley and Sons, 1997. 1092 s. ISBN 978-0471532422.
CSOKOVÁ, Z. Smerovanie canisterapie na Slovensku, Pes a mačka, VIII. ročník, číslo 6/2008, ISSN 1335-7778.
ČANDILOVÁ, V. - ŽAMBACHOVÁ, Z. a kol. Metodika práce se žákem s poruchami autistického spektra, 1. vydání, Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2012. 140 s. ISBN 978-80-244-3309-7.
HIPPLER, K. – KLICPERA, C. A retrospective analysis of the clinical case records of “autistic psychopaths” diagnosed by Hans Asperger and his team at the University Children’s Hospital, Vienna. In U. Frith and E. Hill (eds) Autism: Mind and Brain. Oxford: Oxford University Press, 2004. 320 s. ISBN 9780198529248.
HRDLIČKA, M. – KOMÁREK, V. – eds. Dětský autizmus – Přehled současných poznatku, 1. vydanie, Praha : Portál, 2004. 208 s. ISBN 80-7178-813-9.
KANTOR, J. – LIPSKÝ, M. – WEBER, J. a kol. Základy muzikoterapie, Praha : Grada Publishing, 20011. 296 s. ISBN 978-80-241-7008-6.
KOTALOVÁ, R. – NEVORAL, J. – SKÝVOVÁ, D. Bezlepková dieta, 1. vyd. Praha : Národní centrum podpory zdraví, 1994. 15 s.
KURTZ, L. Understanding Controversial Therapies for Children Autism, Attention Deficit Disorder, and Other Learning Disabilities: A Guide to Complementary and Alternative Medicine, GreatBritain : Jessica Kingsley Publishers, 2008. 208 s. ISBN 978-1-84310-864-1.
LUKINA, L. N. The effect of dolpin-assisted therapy session on the functional status of children with psychoneurological disease symptoms. Fiyiologiia Cheloveka25:56-60. 1999.
MARTIN, F. – FARNUM, J. Animal-assisted therapy for children with pervasive developmental disorders. West Journal of Nursing Research, October 2002. vol. 24no. 6 657-670. doi: 10.1177/019394502320555403.
NECHALOVÁ, J. Canisterapia, 1. časť, Kynologická revue, XXIV. ročník, 1/2013, ISSN 1335-9282.
NECHALOVÁ, J. Canisterapia v rámci vyučovania na školách, 3. časť, Kynologická revue, XXIV. ročník, 4/2013, ISSN 1335-9282.
PAVLIDES, M. Animal-assisted interventions for individuals with Autism, USA, Philadelphia : Jessica Kingsley Publishers, 2008. 208 s. ISBN 978-1843108672.
PEČEŇÁK, J. Klasifikácia v psychiatrii, Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava, 2014. 61 s. ISBN 978-80-223-3662-8.
PEKARIKOVÁ, M. Význam ticha v pedagogickom diele M. Montessoriovej a jeho aplikácia do hudobnej výchovy, Múzy v škole, 2003, 8,č. 3 – 4. ISSN 1335-1605.
SHATTOCK, P. - WHITELEY, P. Biochemical aspects in autism spectrum disorders: updating the opioid excess theory and presenting new opportunities for biomedical intervention. Expert Opinion of Therapeutic Targets, 6, 2002, e.2, s. 175.
ŠAROUNOVÁ, J. a kol. Metody alternativní a augmentativní komunikace, Portál, 2014. 120 s. ISBN 978-80-262-0716-0.
ŠEDIBOVÁ, A. ABC Autistickej triedy - praktická príručka pre pracovníkov v autistickćh triedach, Bratislava : MERKUR Print, 1998. 96 s. ISBN 80-967754-1-3.
ŠICKOVÁ - FABRICI, J. Základy arteterapie, 2. vydanie, Praha : Portál, 2008. 166 s. ISBN 80-7367-408-4.