V roku 1911 Eugen Bleuler zaviedol prvýkrát pojem autizmus pri popisovaní psychopatológie schizofrénie. Popísal týmto pojmom stav schizofrenika, ktorý sa sťahuje z reálneho sveta do svojho vlastného nezrozumiteľného sveta choroby (Hrdlička – Komárek, 2004). V súčasnej dobe sa používa v odborných kruhoch používa pri klasifikácii pojem poruchy autistického spektra, ktorý začleňuje všetky diagnózy tohto ochorenia (Pečeňák, 2014). Radia sa medzi neurovývinové poruchy, ktoré z hľadiska neuropsychológie sú charakterizované problémami s vnímaním a spracovaním informácií (Thorová, 2006).
Podľa klasifikácie DSM IV a MKB-10 sú poruchy autistického spektra zaradené do kategórie pod názvom pervazívne ochorenia vývoja, kategória mentálna retardácia a špecifické poruchy vo vývoji (Питерс, 1999). Spolu s ďalšími poruchami ako intelektové zneschopnenie, poruchy komunikácie, poruchy učenia a motorických funkcií či ADHD, sú PAS radené medzi neurovývojové ochorenia (Pečeňák, 2014). Teórie príčin vzniku autizmu sa stále líšia a nie je doteraz známa pravá príčina vzniku autizmu. Jednou z možností príčin vzniku autizmu môže byť poškodenie mozgu v prenatálnom vývoji mozgu dieťaťa (Питерс, 1999).
Poruchy autistického spektra úplne prenikajú osobnosťou jedinca a veľmi výrazne menia jeho správanie, možnosť socializácie a aj vzdelania (Питерс, 1999). Často sa spájajú aj s inými ochoreniami. Podľa WHO je známych približne 70 podskupín diagnóz, ktoré sa vyskytujú u jedincov s PAS častejšie ako u bežnej populácie. Najčastejšie pridruženými poruchami a chorobami sú: mentálna retardácia (25–60 %), Downov syndróm (až 7–10 %), epilepsia (40%), obsedantne kompulzívna porucha (až 37 %), ADHD, ADD (Čadilová - Žampachová, 2012), poruchy reči a echolália či poruchy sluchu a zraku (Питерс, 1999). Ak je však autizmus prítomný aj s pridruženou poruchou, je rozpoznateľný a hrá podstatnú úlohu v liečbe a prognóze dieťa (ПИТЕРС, 1999). Okrem týchto pridružených porúch uvádza Attwood (2008) problémy s príjmom potravy, náladovosť a poruchy pohybového aparátu.
PAS sa neprejavia ihneď po narodení. Ich prejavy môžu byť spočiatku nenápadné. Dieťa sa inak hrá ako iné deti v jeho veku, inak manipuluje a hrá sa s hračkami, zvláštnym spôsobom pozoruje predmety. Je uzavreté, neprejavuje záujem o fyzický kontakt alebo nerozpráva (Čadilová - Žampachová, 2012).
V minulosti boli sa zaraďovali prejavy PAS do troch kategórií:
1/ SOCIÁLNEJ INTERAKCIE: Vyhýbajú sa kontaktu s inými ľuďmi, alebo sú k nemu ľahostajní, hoci niektorí jedinci s PAS obľubujú isté formy aktívneho fyzického kontaktu. Akceptujú pasívne sociálny kontakt. Veľmi zriedka spontánne nadväzujú kontakty. Pri neadekvátnom priblížení sa k iným ľuďom nevenujú žiadnu alebo len veľmi malú pozornosťich reakciám (Šedibová, 1998).
2/ KOMUNIKÁCIA: Nedokážu doceniť sociálne využitie a radosťz komunikácie (Šedibová, 1998). Podstatou problému s komunikáciou je neschopnosť pochopiť obsah zložených viet, abstrakcie, zdrobneninám (Šarounová, 2014). Nechápu, že reč je prostriedkom získavania informácií o ostatných ľuďoch a o svojom okolí. Môžu byťschopní vyjadrovaťvlastné potreby, ale je pre nich ťažké hovoriť o vlastných pocitoch alebo myšlienkach. Nevyznajú sa v emóciách a myšlienkach iných ľudí vo svojom okolí. Nechápu význam gest, výrazov tváre alebo tónu hlasu (Šedibová, 1998). Nedokážu sa zapojiť do spoločenskej konverzácie, čo ich ochudobňuje o priateľstvá (Šarounová, 2014).
3/ IMAGINÁCIA Nie sú schopní sa hrať imaginatívne hry, majú sklon sa zameriavať na triviálne veci. Svojimi činnosťami sa zaoberá repetitívne a rigidne (Šedibová, 1998).
Delenie triády symptomatických okruhov detského autizmu – narušenie sociálnej interakcie, komunikácie a obmedzené a sterotypné záujmy sa v súčasnej dobe zlúčilo len do dvoch skupín:
1.Deficit v sociálnej komunikácii a interakcii.
2.Obmedzené, opakované vzorce správania, záujmov alebo aktivít (Pečeňák, 2014)
Okrem týchto problémov sa u nich vyskytujú ďalšie problémy:
REPETITÍVNE AKTIVITY: Repetitívne správanie sa prejavuje v motorickej oblasti či už ako trasenie rúk či krúživé pohyby končatín a prstov. Takisto sa často objavujú komplexné špecifické pohyby celým telom (Čadilová - Žampachová, 2012). Jedinci s PAS svoje repetitívne sklony prejavujú aj v bežných činnostiach. Trvajú na rovnakej trase na určité miesto, vykonávajú vlastné rituály pri bežných činnostiach alebo opakujú celé sekvencie určitých pohybov pred zaujatím novej polohy (Šedibová, 1998). Uprednostňujú aktivity a činnosti, ktoré sú typické pre nižší vývojový vek (Čadilová - Žampachová, 2012). Vytvárajú si veľmi intenzívny bezdôvodný vzťah k rôznym predmetom, ukladajú ich do radov, či zbierajú nejaké predmety (Šedibová, 1998). Často sa zaujímajú len o jednu alebo viacej činností, ktoré sú abnormálne svojou intenzitou či predmetom záujmu (Čadilová - Žampachová, 2012). Typická je fascinácia napríklad cestovnými poriadkami alebo osobami (Šedibová, 1998). Ďalej sa zaujímajú o astrológiu, meteorológiu, štatistiku či dopravné prostriedky (Čadilová - Žampachová, 2012).
PROBLÉMOVÉ SPRÁVANIE: mnohokrát sa snažia jedinci o útek zo svojho prostredia. Často sa veľmi hlučne vokálne prezentujú, kopú, hryzú do krvi iných ľudí. Často používajú v súvislosti s inými ľuďmi nevhodné a vulgárne poznámky či pomenovania (Каган, 1981).
ŠPECIÁLNE SCHOPNOSTI Aj napriek presvedčeniu laickej verejnosti, že väčšina jedincov s PAV majú špeciálne schopnosti, len 9% autistických detí ich skutočne má. U niektorých sa jedná o výnimočnú pamäť na rôzne dátumy či mená, u iných je to nadanie na aritmetiku, či jazyky ARINA. Často sa však vyskytuje nerovnomerný profil kognitívnych schopností (Čadilová - Žampachová, 2012).
ZNÍŽENÁ SCHOPNOSŤ ADAPTÁCIE: Častý je schopnosť adaptácie znížená. Mladšie deti reagujú už aj na drobné zmeny v prostredí. Jedinci môžu reagovať pri zmenách neprimeranou emocionalitou, niekedy až agresivitou. Táto neschopnosť súvisí aj so zníženou flexibilitou myslenia (Каган, 1981).
VIZUALIZÁCIA: Patrí k ich silným stránkam. Pomocou nej si kompenzujú handicap pozornosti a pamäťových funkcií. Rozvíjajú si tak komunikačné schopnosti. Vizualizácia predstavuje podporu. Musí byť zameraná na konkrétneho jedinca a volená individuálne podľa potrieb a jeho možností (Čadilová - Žampachová, 2012). Veľký význam majú piktogramy, ktoré dieťa s PAS najprv skenuje a na ich základe si vytvára kód pre ďalšiu komunikáciu (Šarounová, 2014). Pomáha im triediť a udržat informácie, podáva informácie vo forme, vďaka ktorej ich dokážu lepšie a rýchlejšie interpretovať. Objasňuje im verbálne informácie, zvyšuje schopnosť porozumieť zmenám a prijímať ich. Takisto zvyšuje flexibilitu. A v neposlednej rade im zvyšuje sebavedomie (Čadilová - Žampachová, 2012).
Hlavné príčiny PAS:
- genetické faktory - u autistických jednovaječných dvojčiat je pravdepodobnosť vzniku poruchy i u druhého dvojčaťa až 95,7 %
- mozgové poškodenia - funkčné poruchy ľavej hemisféry a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni
- nedostatočné prepojenie mozgových centier
- tzv. extrémne mužský typ mozgu - dokázaná vysoká hladinou testosterónu v tele matky v priebehu gravidity (SHATTOCK, WHITELEY, 2002).
