Multikulturalizmus by mal taktiež zabrániť, aby finálnym produktom bolo niečo pozbierané dokopy a komunikácia by skončila na jednopólovej komunikácií. Diverzita každého jazyka, národa, ktorý má vlastnú kultúru by nemala byť zničená a pretransformovaná len do jednej spoločnej formy. Preto by sa mala chrániť. Rozprava o postmodernizme a globalizácií zistila, že rastúce komunikačné zariadenia nakoniec zmenia všetky kultúrne identity a diverzity do anachronizmu (prenášanie udalostí, myšlienky do doby dávnej, do ktorej časovo nepatrí, nezrovnalosť v časovom určení), ontologickej (týkajúcej sa princípov bytia, jestvovania) izolácie a nesúmernosti. S koncom západovýchodného konfliktu zmizli bariéry, a ľudstvo akceptovalo morálne zásady ľudského druhu. V 30. rokoch, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa 5 násobne zvýšil: napríklad Tokyo má viac telefónov než celý Africký kontinent (vrátane Južnej Afriky), pomer medzi najhustejšími telefónnymi linkami na svete (Monaco) a s najmenšou hustotou (Chad) je 1,245 k 1, medzi svetovo najschopnejšou poštovou službou (Švajčiarská) a najneschopnejšou (Mozambique) je 5,515 k 1.
Ale po zmiznutí problému Západu a Východu vyšiel na provrch ďalší problém, a to je problém Severu a Juhu. Juh, ako dar, príjma viac a viac prístupových zariadení pre odkazy zo Severu, ale možnosť Juhu zúčastniť sa aj ako producent a vysielateľ nie je umožnená. Malo by sa predísť týmto problémom a to takým spôsobom, že by sa malo pokračovať v spolupracovať na novej morálke a nových, uskutočniteľných komunikačných modeloch, ktoré budú môcť byť aplikované univerzálne.
Ak chceme nájsť normy pre novú komunikačnú moralitu, jednou z podmienok je presná sémantickosť. Niekoľko termínov musí byť stanovených a odsúhlasených, aby sa pohli ďalej intelektuálne. Ďalším problémom, ktorým sa autor zaoberá je Deontológia. Je to náuka o povinnostiach - dôkladná a súvisiaca množina sebaregulačných povinností dôležitých pre špecifickú profesiu alebo aktivitu. Deontológie sú mixom dobrej percepcie sebaúcty profesionálne a zhodným správaním v ich práci, vrátane rešpektovania tých, ktorí majú úžitok z ich aktivity.
Určité kódexy etiky sú príkladmi najnechutnejšieho zneužívania etiky. Karl Popper má pravdu: „V demokracii by nemala žiadná politická nekontrolovaná politická sila. Televízie sa zmenili na kolosálnu politickú silu, viacmenej najdôležitejšia zo všetkých. Demokracia nemôže existovať ak nie je televízia pod kontrolou“.