História sociálnej komunikácie – v Latinskej amerike, napríklad, je jediný región na svete nevlastniaci žiadnú verejnú televíziu alebo rádio – ale má knižnice obsahujúce kódexy etiky, ktorých sa ich autori nikdy nedržali. Morálky sú historické, rodové, obšírne, súvisiace súbory noriem, ktoré sa vyvíjajú ale môžu byť zosystematizované. Poskytujú ktiréria pre všetky typy konania medzi skupinami ľudí spojených prostredníctvom princípov a názorov. Morálka vždy bude potrebná a bude existovať. Vedomé alebo nevedomé, v písomnej forme alebo nie, sú vyžadované skúsenou prestavou sveta. Avšak, morálky sú racionálne a majú dôležitú hierarchiu a musia byť schopné filozofického výrazu a syntetizovania. Tieto kritéria nám pomáhajú napríklad určiť, o aký text ide. Životná dĺžka morálneho systému závisí na jej kapacite poskytnút normy správania, dokonca v situáciách, ktoré predtým neexistovali. Keď tieto situácie prekročili kapacitu morálneho rámca, jeho kredibilita a efektívnosť upadne. To je prípad aj s dnešnými laickými a priznanými morálkami prežívajúcimi dodnes: sú nevšímané, alebo dokonca zabudnuté, neúprosnými technickými a vedeckými vývojmi. Výsledkom je ešte zväčšujúci demoralizovaný vývoj. Technologická otupnosť očividne pomáha zvyšovať túto tendenciu amorálnej vízií sveta. Moralita nemá žiadnú inú možnosť, než získať svoju stratenú kredibilitu návratom nových čerstvých princípov etického systému. Toto, v podstate, dáva cieľ tejto state, je to viac zamerané na „moralitu komunikovania“ než etiku. Technologický a vedecký vývoj v komunikácií spôsobil viac sociálnych, politických, kultúrnych, legálnych a morálnych problémov, ako sa predpokladalo. Konceptuálne jadro komunikačnej teórie, ktoré paradoxne upevnilo a desocializovalo sa zdá dnes vo veľkej miere zanedbané. Politici zo západu sa dnes snažia prostredníctvom komunikácie dosiahnuť moc. Analýzou sa zistilo, že dlhé storočia sa snažilo zvýšiť ľudské poznanie výukou a na druhej strane toto úsilie bolo zničené televíziou. Varuje sa, že prostredníctvom technológií sa všetko falšuje a rušia sa všetky pravidlá. Situácia je zlá, a je snaha o ochránenie používateľov týchto technológií je veľmi zložitá. Pokus moralizovať komunikáciu ktorá je nemorálna alebo jednoducho pripomenúť komunikátorov ich povinnosti, spôsobila taký zmätok medzi editormi a vysielateľmi, že to nie je možné splniť. Veľkí komunikátori často odmietajú hovoriť o komunikácií. Vo všeobecnosti, nasledujú nenapísané pavidlá súčasného kapitalizmu, tak aby ochraňovali princípy slobody. Dokonca najznepokojenejší používatelia médií chápu svojim spôsobom dôležitosť vzťahu medzi komunikátorom a morálkou.