1. Komunikačné etiky a univerzálne hodnoty

Kniha obsahujúca dobre vybranú kolekciu esejí odhaľujúcu vnútorné práva a medzikulturálnych foriem nových komunikačných etík. Je to kolekcia vybraných 16 textov rôznych autorov, ktorí sa zamerali na rôzne témy komunikácie, hlavne na etiku, morálku a komunikačné vzťahy v súčasnej dobe. Antonio Pasquali je jedným z prispievateľov. Jeho príspevok sa volá Morálna dimenzia komunikácie a zameriava sa tam na témy ako multikulturálna diverzita, ovplyvňovanie vrámci spoločnosti, vplyv masovej komunikácie na zmýšlanie ľudí a rozdiel v spoločenských pomeroch na celom svete. Je písaný formou úvahy a jemnej dedukcie, doplnený o množstvo otázok, tak aby sme pri čítaní nielen vnímali text, ale aj premýšlali, či to tak v skutočnosti je a či sa dá rôznym problémom zabrániť. 1. 2. Morálna dimenzia komunikácie

V dnešnej dobe je bežnejšie, než kedykoľvek predtým kumulovať a manipulovať pojmami a termínami. Ľudia začínajú používať rôzne prebraté slová z cudzích jazykov a používajú ich v komunikácií. Tým nastáva bariéra porozumenia partnerov komunikácie. Každý partner komunikácie nemusí poznať význam týchto slov a nemusí dobre pochopiť význam komunikovaných informácií. Tisícročiami sa slová vyvíjali, zdokonaľovali a v dnešnej dobe tento trend stále pokračuje, ale v oveľa rýchlejšom slede. Nie každý je schopný sa prispôsobiť týmto zmenám a vedieť ich príjmať. Tieto slová sú prebraté a zkresané do takej formy, že dokonca o nich môžme povedať ako o istom skariaktúrovaní. Nastal veľký problém chápania všetkých týchto pojmov. Jeden odborník môže daný pojem chápať inak ako druhý. Ale táto časť komunikácie nie je ešte dobre vyvinutá. Tieto zmeny veľmi ovplyvňujú efekt ľudského jazyka. A položme si otázku: „čo znamenajú dnes termíny pre manažéra ako sused, moralita, etnický kódex, spravodlivosť alebo dokonca rešpekt?“
Morálna dimenzia komunikácie by mala byť študovaná, samozrejme že aj z multikulturálneho hľadiska, aby sme si pripomenuli existenciu diverzity – rozdielnosti nás všetkých. A nezameriavali sa len na seba a jedine na seba neberúc ohľad na druhých. Každá krajina je iná, inak rozmýšľa, má inú ekonomickú situáciu a existuje veľa neprajníkov, ktorý túto situáciu zneužívajú a snažia sa z nej profitovať. Kritizovanie nútenej globalizácie neznamená odmietnutie medzispojenia medzi rôznymi formami vzájomného rešpektu. To by predstavovalo protiklad pojmu komunikácie.

Multikulturalizmus by mal taktiež zabrániť, aby finálnym produktom bolo niečo pozbierané dokopy a komunikácia by skončila na jednopólovej komunikácií. Diverzita každého jazyka, národa, ktorý má vlastnú kultúru by nemala byť zničená a pretransformovaná len do jednej spoločnej formy. Preto by sa mala chrániť. Rozprava o postmodernizme a globalizácií zistila, že rastúce komunikačné zariadenia nakoniec zmenia všetky kultúrne identity a diverzity do anachronizmu (prenášanie udalostí, myšlienky do doby dávnej, do ktorej časovo nepatrí, nezrovnalosť v časovom určení), ontologickej (týkajúcej sa princípov bytia, jestvovania) izolácie a nesúmernosti. S koncom západovýchodného konfliktu zmizli bariéry, a ľudstvo akceptovalo morálne zásady ľudského druhu. V 30. rokoch, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa 5 násobne zvýšil: napríklad Tokyo má viac telefónov než celý Africký kontinent (vrátane Južnej Afriky), pomer medzi najhustejšími telefónnymi linkami na svete (Monaco) a s najmenšou hustotou (Chad) je 1,245 k 1, medzi svetovo najschopnejšou poštovou službou (Švajčiarská) a najneschopnejšou (Mozambique) je 5,515 k 1.
Ale po zmiznutí problému Západu a Východu vyšiel na provrch ďalší problém, a to je problém Severu a Juhu. Juh, ako dar, príjma viac a viac prístupových zariadení pre odkazy zo Severu, ale možnosť Juhu zúčastniť sa aj ako producent a vysielateľ nie je umožnená. Malo by sa predísť týmto problémom a to takým spôsobom, že by sa malo pokračovať v spolupracovať na novej morálke a nových, uskutočniteľných komunikačných modeloch, ktoré budú môcť byť aplikované univerzálne.
Ak chceme nájsť normy pre novú komunikačnú moralitu, jednou z podmienok je presná sémantickosť. Niekoľko termínov musí byť stanovených a odsúhlasených, aby sa pohli ďalej intelektuálne. Ďalším problémom, ktorým sa autor zaoberá je Deontológia. Je to náuka o povinnostiach - dôkladná a súvisiaca množina sebaregulačných povinností dôležitých pre špecifickú profesiu alebo aktivitu. Deontológie sú mixom dobrej percepcie sebaúcty profesionálne a zhodným správaním v ich práci, vrátane rešpektovania tých, ktorí majú úžitok z ich aktivity.
Určité kódexy etiky sú príkladmi najnechutnejšieho zneužívania etiky. Karl Popper má pravdu: „V demokracii by nemala žiadná politická nekontrolovaná politická sila. Televízie sa zmenili na kolosálnu politickú silu, viacmenej najdôležitejšia zo všetkých. Demokracia nemôže existovať ak nie je televízia pod kontrolou“.

História sociálnej komunikácie – v Latinskej amerike, napríklad, je jediný región na svete nevlastniaci žiadnú verejnú televíziu alebo rádio – ale má knižnice obsahujúce kódexy etiky, ktorých sa ich autori nikdy nedržali. Morálky sú historické, rodové, obšírne, súvisiace súbory noriem, ktoré sa vyvíjajú ale môžu byť zosystematizované. Poskytujú ktiréria pre všetky typy konania medzi skupinami ľudí spojených prostredníctvom princípov a názorov. Morálka vždy bude potrebná a bude existovať. Vedomé alebo nevedomé, v písomnej forme alebo nie, sú vyžadované skúsenou prestavou sveta. Avšak, morálky sú racionálne a majú dôležitú hierarchiu a musia byť schopné filozofického výrazu a syntetizovania. Tieto kritéria nám pomáhajú napríklad určiť, o aký text ide. Životná dĺžka morálneho systému závisí na jej kapacite poskytnút normy správania, dokonca v situáciách, ktoré predtým neexistovali. Keď tieto situácie prekročili kapacitu morálneho rámca, jeho kredibilita a efektívnosť upadne. To je prípad aj s dnešnými laickými a priznanými morálkami prežívajúcimi dodnes: sú nevšímané, alebo dokonca zabudnuté, neúprosnými technickými a vedeckými vývojmi. Výsledkom je ešte zväčšujúci demoralizovaný vývoj. Technologická otupnosť očividne pomáha zvyšovať túto tendenciu amorálnej vízií sveta. Moralita nemá žiadnú inú možnosť, než získať svoju stratenú kredibilitu návratom nových čerstvých princípov etického systému. Toto, v podstate, dáva cieľ tejto state, je to viac zamerané na „moralitu komunikovania“ než etiku. Technologický a vedecký vývoj v komunikácií spôsobil viac sociálnych, politických, kultúrnych, legálnych a morálnych problémov, ako sa predpokladalo. Konceptuálne jadro komunikačnej teórie, ktoré paradoxne upevnilo a desocializovalo sa zdá dnes vo veľkej miere zanedbané. Politici zo západu sa dnes snažia prostredníctvom komunikácie dosiahnuť moc. Analýzou sa zistilo, že dlhé storočia sa snažilo zvýšiť ľudské poznanie výukou a na druhej strane toto úsilie bolo zničené televíziou. Varuje sa, že prostredníctvom technológií sa všetko falšuje a rušia sa všetky pravidlá. Situácia je zlá, a je snaha o ochránenie používateľov týchto technológií je veľmi zložitá. Pokus moralizovať komunikáciu ktorá je nemorálna alebo jednoducho pripomenúť komunikátorov ich povinnosti, spôsobila taký zmätok medzi editormi a vysielateľmi, že to nie je možné splniť. Veľkí komunikátori často odmietajú hovoriť o komunikácií. Vo všeobecnosti, nasledujú nenapísané pavidlá súčasného kapitalizmu, tak aby ochraňovali princípy slobody. Dokonca najznepokojenejší používatelia médií chápu svojim spôsobom dôležitosť vzťahu medzi komunikátorom a morálkou.

Hľadajú sami minimálnu reorganizáciu komunikácie, takže ich kultúra môže byť zlepšená, a prajú si lepšie poistky a regulácie v sociálnej komunikácií.
Počas tisícov rokov, ľudské vzťahy boli v podstate založené na nemédiovanej komunikácie, použitím prirodzených komunikačných kanálov. Dnešný aspekt komunikácie sa počas rokov veľmi zmenil. Komunikovanie je síce základný ciel podstatného vzťahu ale vývoj a peniaze si privlastnili práva ľudskej moci. Žijeme v komunikačnej ére stále nevlastniac morálku komunikovania, kde je potrebná morálka a intersubjektivita. To znamená nové porozumenie komunikácie, vrátenie kredibility a pod. Skoro všetky staré pravidlá hry boli zodpovedané. Vek ľahostajnosti žije bok po boku so sociálnym nepokojom: niektoré vývoje, ktoré zmenili tvár sveta boli nenásilné, na rozdiel od miestnych konfliktov, kde zomreli tísicky ľudí. Chudoba vzrastá neurčito: ide mimo kontroly a je stále viac očividné, že sme to zamaskovali. Vývoj, znásobil možnosti byť s inými, ale kvalita vzťahov je nezmerateľná. Experti hovoria, že pozeranie televízie vedie ruka k ruke k strate zaujatosti do intersubjektivity. Umberto Eco napísal pred 30. rokmi, „Nie tak dávno bolo možné kontrolovať politickú silu krajiny jednoduchým kontrolovaním armády a polície. Dnes, krajina patrí tým, ktorí kontrolujú média“. Odvtedy, Sever, privilégovaný odosielateľ, upevnil svoje komunikačné kráľovstvo, rastúcou glabálnou nerovnováhou. Masmédia sú dnes najdôležitejším prostriedkom tvarovania verejného názoru – sú najväčšími mediátormi. Kedysi to boli verejné zhromaždenia, ktoré sú dnes pretransformované novými technológiami. Bol to oslepujúci proces. Komentátor blabotajúci blbosti 200,000 člennému obecenstvu, môže mať 200,000 krát silnejší efekt na verejnú mienku ako keby múdry muž hovoril so svojim susedom. Dôležité politické-vojenské rozhodnutia meniace priebeh niektorých krajín, boli realizované pretože televízia jemne uprednosťnovala jednu krajinu pred druhou, hoci si to nikto nevšimol. Takto vlastne funguje celý proces ovplyvňovania prostredníctvom televízie, takto fungujú reklamy, politické diskusie, a podobne. Je to neviditeľný a nevšimnuteľný proces ovplyvňovania. Rastúce technologické zlepšenia v komunikácií bezpochyby spôsobili, že personálna komunikácia nemá taký sociálny vplyv ako mail, telegraf, kábel, telfóny a tak ďalej. Hrozba masmédií pre budúcnosť demokracie nie je už hypotetická, sú hlavnými prekážkami menšej manipulovateľnosti a slobodných ľudských vzťahov. Ľudia sa pokúšali prostredníctom masmédií desocializovať ľudí v mnohých iných sférach života. Terajšia snaha o zmoralizovanie etiky je, aby slovo „Ja“ bolo nahradené slovom „my.“ Komunikácia teda bude, konečne centrálnou kategóriou novej morálky.

Vec názoru lingvistov, je možné ukázať, že pravá socializácia je možná iba v komunikácií. Nasledujúci princíp sociálnej filozofie je samozrejmy: dve nekomunikujúce osoby, nezávislé od seba, nemôžu dokonca tvoriť najmenšiu bunku alebo sociálne jadro.
Presvedčujúco môžme povedať, že komunikačná veda, sociológia a iné ľudské vedy, morálna filozofia a filozofia jazyka nahromadila tak veľa zdrojov, že projekt morality komunikácie je dnes životaschopný. 1. 3. Záver

Úvaha je veľmi ťažkej obtiažnosti, t.j. je náročný pre laickú verejnosť, a preto sa dá povedať, že je skôr venovaný pre odborníkov z tejto oblasti. Autor sa zameriaval na otázky multikulturálnej komunikácie, problémy, ktoré sa vyskytujú a taktiež načrtol aj do oblasti masovej komunikácie, vplyv nových technológií na komunikáciu, či komunikácia medzi krajinami rôznych ekonomických pomerov. Všetky tieto témy spolu úzko súvisia a nadväzujú na seba. Napríklad, určite sme si už všetci všimli, ako rozvinuté krajiny sa snažia natlačiť svoje názory, svoju kultúru, svoje produkty do krajiny s horšou ekonomickou situáciou, alebo do menej rozvinutých krajín. A pritom málokto z ních sa pozerá aký to ma na nás vplyv či dopad. V poslednej dobe nastal veľký boom používania odborných výrazov i v jednoduchej komunikácií medzi priateľmi, rodinou či známymi. Ani si už neuvedomujeme, že tieto výrazy pred pár rokmi sa v bežnej konverzácií vôbec nepoužívali. A problém nastáva v chápaní komunikovaného. Príjemca nemusí poznať význam týchto slov, alebo môže, ale nevie si ich dať do súvisu s textom. Využívanie nových informačných technológií umožňuje rýchle a masové interpretovanie informácií a taktiež vplývať na príjemcov. Človek si ani neuvedomuje, ako na neho komunikačné prostriedky ako rádio, alebo televízia vplývajú. Denno denne sme kŕmení rôznymi informáciami o politickej situácií a podobných témach, sme nimi ovplyvňovaní, hoci si to sami nepripúšťame. Táto kapitola sama o sebe priniesla síce niekoľko nových faktov o komunikácií, ale väčšinou to bolo len uvažovanie, čo by bolo lepšie a ako by sa to dalo zmeniť. Preto je text popretkávaný rôznymi básnickými otázkami, ktoré nás nútia k premýšlaniu, či morálka je nutná v komunikácií a či vôbec ešte nejaká v dnešnej dobe je a ako ju znovu vrátiť späť do komunikácie. Človek by sa mal snažiť komunikovať s partnerom na rovnocennej úrovni a nie sa snažiť na neho pôsobiť, alebo ho ovplyvňovať a to isté by si mali uvedomiť aj producenti masových zariadení ako televízia a rádio.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Morálne dimenzie komunikácie