Poznámky o artikulácií
Kvalita artikulácie a odklony od výslovnostnej normy sa tiež môžu ocitnúť vo funkcii fonetických paralingvistických prostriedkov. No niekedy aj hyperkorektná výslovnosť reči je príznaková a treba z nej čítať dodatok k základnej informácii. Pragmatická stránka hlasovej zložky reči
Citlivejší poslucháč môže na základe hlasovej kvaliíty určiť predovšetkým pohlavie, vek, zamestnanie, ale aj telesnú hmotnosť, výšku, sociálne zaradenie a pod. Hlas človeka je jedinečným indikátorom na určenie jeho emócií. Na základe hlasových kvalít je možýné aj presnejšie identifikovať, či je človek šťastný, smutný, ši sa bojí, alebo sa teší. Hoci každý jednotlivec môže vokálne vyjadriť rozličné emócie rôznymi spôsobmi, predsa len hlas ostáva jediečným zdrojom interpretácie momentálneho psychosomatického stavu emócií zohráva tempo a výška hlasu. Výmena rolí
Fonetické prostriedky hrajú významnú úlohu pri výmene rolí medzi hovoriacim a počúvajúcim. Hovoriaci zvyčajne signalizuje to, že už skončil a že jeho partner sa má ujať slova, otázkou, znížením hlasu po oznamovacej vete, prázdnou pauzou, ktorá niekedy prerastá až do ticha. Fonetické prostriedky reči poskytujú veľa informácií o tom, o čom sa hovorí, ako sa hovorí, odhľaujú emócie, pocitay, city, sú bohatým zdrojom informácií o hovoriacom a o jeho reakciách na partnera a predmet rozhovoru. VZDIALENOSŤ A PRIESTOR V KOMUNIKÁCII
Keď ľudia navzájom komunikujú, vždy sa vytvárajú medzi nimi isté vzdialenosti. Raz sú menšie, raz väčšie. Niekedy je stabilná a niekedy sa mení. Každý človek si vlastne sám okolo seba vytvára určitý priestor, osobnú zónu. Proxemika sa charakterizuje ako osobná zóna, ako fiktívna mydlová bublina, ktorá obklopuje každého človeka a on je v jej strede. Pritom každý človek má niekoľko takýchto zón, postupne sa zväčšujúcich, do kt. dá jednotlivým ľuďom preniknúť rôzne hlboko. Inú zónu má pre ľudí, ktorí sú mu nesympatickí, či dokonca nepriateľskí, inú pre ľudí neznámych, celkom iná je vyhradená pre priateľov, ďalšia pre blízkych alebo veľmi blízkych ľudí. Každý chápe proxemiku inak.
Muž zaujíma pri dialógu s iným mužom spravidla menšiu vzdialenosť ako pri dialógu so ženou. Ženy udržujú od mužov väčšiu vzdialenosť ako od žien.
Len dieťa vie vniknúť do osobnej zóny človeka bez toho, aby to v onom človeku vyvolalo nepríjemné pocity, pritom je pozoruhodné, že dei pustia k sebe bližšie radšej neznámu ženu ako neznámeho muža.