Emócie, city, vyššie city, nálady a afekty

Emócia alebo cit je prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu a k iným ľuďom. City a emócie sa často zamieňajú. Emóciami sa označujú nižšie city spojené s uspokojovaním základných ľudských potrieb ako sú napríklad jedenie, pitie, spanie. City sú trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami, hlavne s medziľudskými vzťahmi, hodnotami človeka a života, s potrebami myslenia a prežívania krásy a s kultúrnymi potrebami človeka. Vždy existuje predmet citov. City má iba človek! A iba človek je schopný empatie, čo znamená vcítenie do citov a prežívania druhého. Výraz citov je jednou z najdôležitejších osobitostí citov a emócii. City a emócie zohrávajú významnú úlohu v živote človeka, pretože sú súčasťou jeho motivačnej štruktúry. Od ich zameranosti, hĺbky a stálosti závisí jeho konanie, to znamená čo a ako bude robiť.
City a emócie majú odlišné vnútorné aj vonkajšie prejavy. Na ľudoch možno pozorovať rôzne zmeny, keď prežívajú nejakú emóciu, ako napríklad keď sú veselí na tvári majú úsmev. City a emócie sa vyjdrujú mimikou a pantomimikou. Mimika je výrazový prejav na tvári a pantomimika sú výrazové prostriedky celého tela. Najvýraznejšie prejavy citov sú plač a smiech.

Funkcie citov:
a, sú systémom signálov – pozitívnych alebo negatívnych
b, sú činnou stránkou osobnosti človeka, ktorý ich prežíva, a tak obohacuje svoj vnútorný svet
c, sú krátkodobými alebo dlhodobými motívmi činnosti
d, majú regulujúcu funkciu (čo sa prejavuje v mnohých situáciách, najmä pri záťažových, pri
prežívaní bolesti, pri prispôsobovaní sa novým podmienkam)

Znaky citov:
1. tvoria základ súvislosti prežívania
2. presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
3. sú univerzálne
4. prejavujú sa bohatstvom kvalít
5. sú meniteľné a labilné

Vlastnosti citov
Polarita je základnou a najvýznamnejšou charakteristikou, ktorá odlišuje city od ostatných psychických procesov. Polarita je skutočnosť, že city a emócie vytvárajú páry protikladných kvalít, ako napríklad veselosť – smútok. Medzi polárnymi kvalitami existuje celý rad odtieňov a stupňov vyjadrenia istej kvality, napríklad niekoho milujem, mám rada, nenávidim ho. City odrážajú vzťah človeka, ktorý ich nosí – prežíva. Ak vedú k zvýšeniu aktivity nazývame ich aktívne (stenické) a ak vedú k oslabeniu aktivity, útlmu nazývame ich pasívne (astenické). Pri citoch sa vyskytuje zvláštnosť, ktorá sa neobjavuje pri iných psychických procesoch.

Je to stav, keď človek prežíva dve polárne kvality, napríklad niekoho zároveň miluje ale aj nenávidí. Táto vlastnosť je označovaná ako ambivalencia.

Afekty sú emociálne stavy, ktoré prebiehajú prudko, prejavia sa ako krátkodobé vzplanutia a človeka úplne ovládnu. Môžu byť afekty zúfalstva, strachu alebo zúrivosti. Bývajú sprevádzané nápadnými vonkajšími prejavmi, krikom, plačom, náhlaymi impulzívnymi činmi, zmenami v dýchaní, v zásobení organizmu krvou, alebo pohybovým vzrušením. Pri iných afektoch dochádza k opaku, a to k neschopnosti pohybu alebo nemožnosti vydať zvuk. Afekty, pri ktorých stráca človek kontrolu nad sebou samým voláme nezvládnuteľné afekty, napríklad keď niekto v afekte zlosti zabije iného. Patický afekt je strata sebakontroly spojená so stratou sebavedomia.

Nálady sú stavy dlhšietrvajúceho emociálneho prežívania. Nálada vplýva na správanie človeka, pozitívne alebo negatívne. Je to normálny stav, ktorý sa vyskytuje u každého človeka. Môže prerásť až do patickej nálady. Patická nálada je dlhodobý stav vzrušenia alebo smútku, ktorý môže mať až chorobný ráz. Náladový ludia sú taký, ktorý nedokážu ovládať svoje stavy nálad a strácajú ned nimi kontrolu. Človek sa môže naučiť ovládať svoje nálady aj afekty pomocou kultivácie emociálneho života. Potom ich už dokáže ovládať.

Druhy nálad:
1. povznesená, dobrá – prejavuje sa veselosťou, radosťou, optimizmom,zvýšeným sebavedo-
mím, priebojnosťou
2. skleslá – prežívame sklúčenosť, smútok, depresivitu, prejavuje sa utiahnutosťou, pasivitou,
stratou sebadôvery, bezradnosťou, plačlivosťou
3. zlostná – prejavuje sa podráždenosťou, vzťahovačnosťou, urážlivosťou, útočnosťou,
hostilitou (nepriateľstvom).

Vyššie city si pestuje každý človek pri výchove a sebavýchove, pri ktorých je dôležitá aj určitá kultivácia citového života a ktorej súčasťou je naučiť sa ovládať svoje nálady a afekty.

Medzi vyššie city patria:
a, morálne city – spojené s prežívaním morálnych činov, hodnôt a postojov (napríklad zmysel
pre povinnosť, spravodlivosť, humánnosť)
b, estetické city – vznikajúce pri prežívaní krásy (pri pohľade na umelecké dielo, pri sledovaní
divadelnej hry, čítaní básne)
c, intelektuálne city – sprevádzajú poznávanie, objavovanie, študovanie neznámeho, nachádza-
nie pravdy.