Hlavné kognitívne štruktúry, ktoré dieťa teraz uplatňuje, Piaget nazýva egocentrizmus, centrácia, ireverzibilita.
egocentrizmus sa vyznačuje neschopnosťou vidieť svet inak ako z vlastného subjektívneho hľadiska. Preto sú deti v tomto období neschopné byť vo svojom myslení kritické, logické, či realistické. To nie je sebectvo, ide len o to, že si deti ešte neuvedomujú, že môžu byť aj iné hľadiská ako ich vlastné.
centrácia znamená sústredenie pozornosti iba na jeden znak situácie a prehliadanie ostatných, nech sú akokoľvek dôležité. Pri štúdiu centrovania vzniklo mnoho experimentov. V jednom z najznámejších sa deťom predložia dve guličky z plastelíny, ktoré dieťa hodnotí ako rovnako veľké. Potom sa jedna z nich vytvaruje do tvaru párku. Keď sa teraz opýtame ktorý kúsok je väčší, zvyčajne ukáže na párok. Inými slovami sústredilo sa iba na jednu stránku problému, na väčšiu dĺžku párku a na tom založilo svoju odpoveď. V dôsledku takého centrovania nie sú deti schopné uplatniť to čo Piaget nazval konzerváciou (zachovaním) Nedokážu napr. v uvedenom príklade pochopiť, že množstvo plastelíny ostalo zachované, nech sa s jej tvarom deje čokoľvek.
Ireverzibilita zahŕňa neschopnosť postupovať spätne k svojmu počiatočnému bodu. Ak napríklad dieťa absolvuje daný sled úkonov s troma krokmi, je pre neho ťažké vrátiť sa ku kroku 2 a potom ku kroku 1. Teda i keď dokáže sčítať 2 a 3 s výsledkom 5, často nedokáže tento postup otočiť a odčítať od 5-tich 2 s výsledkom 3. Nieje to tým, že by nedokázalo pochopiť, že vzhľadom k tomu, že 2 + 3 = 5, tak 5 bez 2 sa musí rovnať 3.

štádium 3 - konkrétne operácie približne od 7 do 11 rokov.
V tomto dôležitom štádiu, ktoré v podstate zahŕňa mladší školský vek, vidíme ako deti získavajú usporiadanú a súdržnú symbolickú sústavu myslenia. ktorá im umožňuje podieľať sa na udalostiach a ovládať svoje okolie. Táto sústava sa však odlišuje od sústavy používanej väčšinou dospelých tým, že je viazaná na konkrétne skúsenosti
(odtiaľ názov konkrétne operácie). Tzn., že hoci deti dokážu formulovať hypotézy v neprítomnosti akýchkoľvek názorných predlôh a dokážu postúpiť abstraktným uvažovaním aspoň jeden či dva kroky za rámec prítomnej skúsenosti, musia aj tak , ako to majú zvládnuť, mať takú skúsenosť v tej či onej forme zažitú v minulosti. Detské myslenie aj tak dosahuje v tomto období značný pokrok. Stáva sa menej egocentrickým a deti získavajú schopnosť uplatňovať decentrovanie a zvratnosť - reverzibilita. S decentráciou nastupuje konzervácia a podľa Piageta táto konzervácia postupuje podľa určitých pravidiel : najprv v 7 - 8 rokoch sa objavuje schopnosť zachovať si v mysli podstatu látky preberanej na hodine. Potom medzi 9. -10.