Utváranie pojmov a kognitívny vývin podľa Piageta


Myslenie a vzdelávanie

Schopnosť jasne a správne myslieť, v ktorej sú obsiahnuté schopnosti sledovať líniu uvažovania, chápať pojmy a samostatne skúmať, zaujíma samozrejme ústredné postavenie vo vzdelávaní dieťaťa. Nech sa učí ktorémukoľvek predmetu, pokiaľ nechápe, čo sa od neho chce, alebo pokiaľ nerozoznáva a nerieši problémy, s ktorými sa pri učení stretáva, nemôže dosahovať skutočný pokrok. Mnohé výukové zlyhania skutočne vyplývajú z toho, že deti nie sú schopné uplatniť tie formy myslenia, ktoré sa od nich požadujú.

Dielo Piageta

Najambicióznejší a najvytrvalejší v snahe o výskum detského myslenia bol švajčiarsky biológ, ktorý sa stal psychológom Jean Piaget. Jeho poznatky viedli k navrhnutiu vývinovej teórie, vysvetľujúcej, ako si deti vytvárajú koncepty, alebo pojmy, ktoré používajú pri myslení. Teda teóriu, ktorá hovorí, že u detí sa rozvíjajú vyššie formy myslenia predovšetkým zretím a to podľa usporiadaného vzorca a viac či menej ustáleného časového plánu. Prostredníctvom pojmov chápe svet. Tak malé dieťa pojem „veľkých vecí“, pojem „malých vecí“, pojem „mokrosti“ a „suchosti“, pojem „čo mám rád“ a „čo nemám rád.. Avšak jeho obraz dieťaťa ako bytosti aktívnej a vyhľadávajúcej informáciu sa dnes všeobecne pokladá za správny. Myslenie dieťaťa teda nie je len nezrelé myslenie dospelého, ale v mnohých a zásadných ohľadoch sa od neho odlišuje. Tieto odlišnosti možno zatriediť do podoby niekoľkých štádií, ktorými dieťa prechádza na ceste od spôsobu myslenia kojenca až vzorce úplne rozvinutého myslenia dospelého. Každé štádium sa vyznačuje určitou kognitívnou štruktúrou, tzn. takou zvláštnou stratégiou, ktorou si dieťa pokúša usporiadať si svoju skúsenosť a porozumieť jej.

štádium 1 - Senzomotorické - približne od narodenia do 2 rokov.
V prvých týždňoch sa činnosť dieťaťa javí svojou povahou ako čisto reflexná. Deti sajú, uchopujú predmety, plačú, rozhadzujú ruky a nohy.. Takéto činnosti sú zjavne mimovoľné. Dieťaťu je podaný podnet (napr. niečo na satie, uchopenie) a tým je vyvolaná reflexná odozva. Nenastáva pri nej žiadne myslenie, rovnako ako u nás, keď odtrhneme od niečoho horúceho, alebo mrkneme, keď nám, niečo vletí do oka. Spočiatku sú tieto činnosti zamerané na vlastné telo dieťaťa, ale niekedy medzi 4. - 8. mesiacom veku sa stále viac zameriavajú na vonkajšie objekty.