Pre dieťa znamená rozširovanie prieskumnej činnosti, v ktorej dieťa skúša neznáme veci v svojom okolí. Toto rané štádium hry má značne spoločné s hrou malých šimpanzov, mačiatok a šteniatok. Vo veku okolo osemnásť mesiacov deti začínajú používať na hry symboly – kocka predstavuje vláčik, kúsok keksu sa stáva zbraňou, klátik môže byť koňom. (Piaget, 1952)
Medzi deťmi existujú signály, keď sa začína hra. “Poďme sa hrať!“ je znamenie, keď sa deti chcú hrať a je u všetkými deťmi interpretované osobitným spôsobom. Mláďatá šimpanzov dávajú na vedomie, že sa chcú hrať tak, že urobia grimasu, ktorá má jediný význam a „hovorí“ poďme sa hrať. Toto gesto, grimasa, je porovnateľná s gestami u hrajúcich sa detí. (McGrew, 1972). Hoci je hra hlavnou zložkou detskej činnosti, malé deti pri hre robia omnoho viac než sa len hrajú. Tiež pri tom rozprávajú, riešia problémy a vzájomne na seba pôsobia. Konverzačné zmeny nastávajú vo veku troch rokov. Forma hier môže byť rôzna, dieťa sa môže hrať samo, alebo v dvojici, či skupine, tiež môže hra zahŕňať hračky, alebo iné rekvizity.
Piagetova charakteristika hry vychádza z jeho skúmania zmien vo vývine detí. Senzomotorické sú najtypickejšie počas prvých dvoch rokov života dieťaťa. Dieťa má značnú radosť z opakovania pohybov, vykonávania pohybových zručností, manipulovania s predmetmi podľa svojej vôle. V druhom štádiu hry dieťa vo svojej činnosti využíva symboly, znaky prirovnania. Používajúc rôzne predmety dieťa predstiera, že stôl je loď, alebo povraz had. V neskoršom štádiu začínajú do hry vstupovať isté pravidlá. Tieto napriek tomu, že ešte nie sú oficiálne, sú základnými detskými pravidlami, ktoré pomáhajú sprevádzať účastníkov priebehom hry. Hra sa postupne stáva komplexnejšou s pribúdajúcim vekom dieťaťa, ale základné zložky ako používanie symbolov, predstieranie a zavádzanie
pravidiel sú reprezentované aj v predškolskom veku. V správaní detí počas hry sa prejavujú rozdiely v pohlaví. Na príklad u mláďa šimpanzov,
samce sa správajú pri hre agresívnejšie ako samičky, taktiež to platí pre niektoré ostatné druhy zvierat. (Dolhinow a Bishop, 1970). Po aplikovaní samčích hormónov do tela samičky opice sa zviera správalo agresívnejšie. (Zoung, Goy, a Phoenix, 1964). Agresivita tiež stúpa s vekom. U opíc agresivita počas dospievania súvisí s nadobúdaním statusu dominancie v skupine (Harlow a Harlow, 1966). Hra nadobúda model správania dospelého jedinca.
Hra má u opíc dôležitý vplyv na vývin.