Človek vidí sám seba v očiach iných a postupuje tak, aby si získal uznanie toho okruhu ľudí, v ktorom sa pohybuje a ktorý si váži. Swbapotvrdenie, sebaprezentácia a uznanie je naplnením jeho základných ľudských potrieb.
2. Štruktúra skupiny a jej charakteristické znaky
-zo sociologického a sociálno-psychologického hľadiska si môžeme rozdeliť malé skupiny na:
· tzv. skupiny „zoči-voči“, ktoré sa vyznačujú tým, ťe ich účastníci sa dosžávajú do osobného kontaktu medzi sebou, do priameho kontaktu, napr. študijná skupina, pracovná skupina, rodina a pod.
· skupiny širšie, ktoré sa spolu udržujú aj na určitú vzdialenosť, teda aj bez osobného kontaktu medzi členmi, napr. poľovnícke združenie, členovia klubov, záujmových združení a pod.
-podľa kritéria trvácnosti možno malé skupiny deliť na:
*dlhotrvajúce (rodina, školská trieda, študijná skupina,...)
*krátkotrvajúce (účastníci spoločného kurzu, tanečný klub,...)
-podľa kritéria organizovanosti si môžeme skupiny rozdeliť na :
· skupiny s vysokým stupňom organizovanosti (pracovná skupina, vojenská čata a ...)
· nízkym stupňom organizovanosti – voľné
Pri hlbšej analýze malej skupiny si môžeme vyčleniť celý rad znakov, ktoré ju charakterizujú vnútorne.
Sú to :
1. Súdržnosť – teda kohéznosť skupiny, ktorá nám jasne ukazuje, aké putá spoločných záujmov v skupine existujú a aké prekážky je skupina schopná prekonať bez toho, aby sa rozpadla. Čím viac si členovia uvedomujú spoločné pracovné záujmy, tým je skupina súdržnejšia. Súdržnosť má značný vplyv na efektívnosť činnosti a pracovnú produktivitu skupiny. Čím je skupina súdržnejšia, tým viac jej pracovná produktivita osciluje od priemeru k vysokej efektívnosti. Pri málo súdržných skupinách je produktivita ich práce na úrovni priemeru, bez ohľadu na spokojnosť či nespokojnosť jej členov.
Pri skúmaní činiteľov súdržnosti v malej skupine zisťujeme tieto pozitívne a negatívne faktory, ktoré ju determinujú, resp.