Inou stránkou, ktorá má vplyv na interpersonálne vzťahy v skupine, je realizácia skupinových cieľov.
Realizácia skupinových cieľov z hľadiska jednotlivca a jeho vzťahov v skupine závisí od troch okolností:
· osobnej satisfakcii, ktorú predpokladá a očakáva na základe realizácie týchto cieľov,
· nákladoch, ktoré bude táto realizácia pre neho osobne znamenať,
· viere, že skupina bude realizovať vytýčené, naznačené resp. proklamované ciele.
Zaujímavý je aj proces, akým skupina dospieva k riešeniu konkrétnych problémov. Vo všeobecnosti má tri fázy, ktoré prebiehajú v náväznosti na seba:
1. skupina získa pomerne dobrý prehľad o danom probléme,
2. nastáva fáza výmeny názorov na problém a spôsob jeho riešenia,
3. skupina sa usiluje o to, aby zvládla daný problém (rozdeľovania úloh a ich etapizácia).
Jednou z nepochybných predností malých skupín je možnosť, ba priam nevyhnutnosť, aby sa všetci členovia bezprostredne zúčastňovali na riešení skupinových otázok, ktoré mimoriadne aktivizujú každého člena, lebo sú mu blízke, zrozumiteľné a pre neho podstatné. Spolupráca predpokladá viac či menej tesné spolužitie, ktorého intímne ovzdušie prispieva k stabilite medziľudských vzťahov. Na druhej strane však v skupine môže vznikať, ba aj vzniká, rad nedorozumení, hádok a vzájomných treníc. Vytvára sa pole pre rivalitu. Rivalita má záporný vplyv na atmosféru skupinového spolužitia.
8. Zákonitosti vzájomných vzťahov medzi jednotlivcom a skupinou
1. Skupina je natoľko atraktívna pre jedinca, nakoľko si je schopná získať jeho konformitu tým že:
Ř uspokojuje jeho potreby a pomáha mu dosiahnuť ciele, ktoré sú pre neho podstatné,
Ř dáva mu pocit akceptácie, súhlasu s jeho osobou a bezpečia,
Ř účasť v nej je pre neho príjemná a zvyšuje jeho prestíž mimo nej.
2. Členovia skupiny sa natoľko angažujú v realizácii spoločného cieľa, nakoľko sa sami podieľali na jeho určovaní, vytyčovaní a formovaní.
3. Skupina je účinným nástrojom vytvárania individuálnych postojov svojich členov vtedy, ak :
Ř tí, ktorí tento postoj formujú a tí,čo sú v tomto smere formovaní, sa cítia súčasťou skupiny,
Ř atraktívnosťou skupiny prevyšuje nad individuálnym, nepríjemným pocitom, že je niekym manipulovaný,
Ř členovia návzájom súhlasia s potrebou vytvárať spoločné postoje vhodným spôsobom,
Ř chápu nevyhnutnosť spoločných postojov a ich dôsledky,
Ř dáva možnosť prejavovať sa nadobudnutým postojom bez následkov a sankcií,
Ř majú možnosť sledovať proces zmien, ktorý postupne prebieha ak výsledok ich formovania.
4. Každá činnosť vyvoláva príslušnú protičinnosť. Preto pri uskutočnňovaní zmien a korekcií v cieľazameraní skupiny je potrebné sa čo najviac sústrediť na elimináciu negatívnych síl, formou reštrukturalizácie postojov k týmto zmenám.
5. Každá skupina je schopná zdokonaľovať svoju činnosť.