Čím lepšie budú členovia chápať sily, ktoré formujú ich konanie a činnosť skupiny ak celku, tým ľahšie budú schopní prispieť svojím konkrétnym prínosom ku kolektívnej prosperite a zároveň sa chrániť pred nebezpečenstvom nadmerného konformizmu, alebo odcudzenia.
6. Sila tlaku ku konformizmu závisí od:
Ř atraktívnosť skupiny pre každého jej člena,
Ř dôležitosti problému, pre ktorý očakáva skupina konformizmus jednotlivca,
Ř zhody členov skupiny, pokiaľ ide o jeho potrebu.
7. Efekt súčinnosti skupiny závisí okrem iného tiež od:
Ř jasného spoločného cieľa,
Ř sily a atraktívnosti cieľa, aby bol schopný mobilizovať energiu členov,
Ř zhody členov skupiny v preferencii takého cieľa, ktorý by plnil aj konsolidujúcu funkciu,
Ř zhode členov skupiny vo výber prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu a dosiahnutie cieľa,
Ř dostupnosti potrebných ekonomických, materiálnych, právnych a iných prostriedkov,
Ř prispôsobenia vnútornej organizácie skupiny na riešenie úloh, ktoré ju očakávajú,
Ř zvolenia spôsobu a metód úmerných činnosti, možnostiam a schopnostiam skupiny,
Ř vysokej miere súdržnosti.
Treba však poznamenať, že sú aj činitele, ktoré výrazne znižujú atraktívnosť skupiny v očiach jej členov. Závisí predovšetkým od:
ü nezdravej rivality medzi členmi skupiny,
ü jej nízkej prestíži v porovnaní s inými skupinami,
ü prílišnej dominancie časti členov nad inými,
ü ťažkostí spojených so zladením príslušnosti k danej skupine s inými skupinami,
ü malej možnosti členov vyvíjať vplyv na dianie v skupine,
ü nesúladu medzi členmi v spôsobe riešenia problémov,
ü neschopnosti členov plniť požiadavky, ktoré sú na nich kladené skupinou,
ü ťažkostí členov nájsť spoločnú reč,
ü protikladu skupinových cieľov s cieľmi jednotlivcov, resp. jednotlivých podskupín,
ü rivality rôznych skupín vedených snahou získať na svoju stranu niektorých jednotlivcov,
ü narušenej štruktúry interpersonálnych väzieb a nízkom stupni kohéznosti skupiny,
ü slabej súdržnosti skupiny,
ü absencie neformálnej autority v skupine,
ü slabej perspektívy uplatnenia sa jednotlivcov v kolektíve skupiny,
ü nízkej úrovne ašpirácie činnosti skupiny,
ü neschopnosti stanovovať si ciele adekvátne možnostiam a schopnostiam jej členov,
ü nedostatku materiálnych a ekonomických prostriedkov na realizáciu skupinovej činnnosti.
9. Jadro skupiny, autorita a vodcovstvo
Rozpor formálnych a neformálnych vzťahov v pracovných skupinách podmieňuje tak isto rozporný vzťah k autorite. Majster, vedúci oddelenia, vedúci skupiny a pod. predstavujú formálnu autoritu – nadriadených, ktorí sú zodpovední za plnenie pracovno –účelových funkcií skupín. Zabezpečujú, pokiaľ možno, bezporuchovú organizáciu práce, nevyhnutnú pracovnú disciplínu a iné náležitosti súvisiace s organizačným a funkčným chodom skupiny.
Neformálnu autoritu tvorí jeden resp. niekoľko členov skupiny, ktorí najviac imponujú ostatným členom skupiny. Rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú skupinovú mienku, formujú skupinové postoje a presadzujú skupinové záujmy. Tvoria jadro kombinovaným pôsobením dobrovoľného uznania časti členov skupiny a skupinového nátlaku na iných členov.
Jadro skupiny, na ktoré sa orientujú všetci členovia, má prirodzenú autoritu, ktorá vyplýva z troch komplexov ich vlastností:
1. odborno –technických znalostí, manažérskych schopností a pracovných skúseností,
2. aktivitou a dôslednosťou pri obhajovaní záujmov kolktívy a kritickým vystupovaním,
3. družnosťou, vysokou mierou sociability a empatie v jednaní s ostatnými členmi.
10. Metódy výskumu malých skupín
Neformálne vzťahy bývajú často skryté pod povrchom formálnych vzťahov.