Významnou metodickou pômockou na prekonávanie týchto ťažkostí a dešifrovanie neformálnych vzťahov od formálnych je použitie sociometrickej techniky. Sociometriu založil a s úspechom využíval americký psychiater a sociológ Moréno. Študoval vnútroskupinové vzťahy, založené na vzájomných sympatiách a antipatiách tak, že zisťoval, komu z ostatných členov skupiny by opytovaný dal prednosť v prípade, ak by bolo treba vykonávať určitú kolektívnu činnosť, či už pracovného alebo rekreačného charakteru. Otázky boli formulované aj antipódne – opačne, t.j. s kým by uvedenú činnosť vykonávať nechcel. Tento postup mu umožnil zistiť, ktorí ľudia v skupine sú si navzájom sympatickí, ktorí nesympatickí a ktorí majú k sebe indiferentný vzťah. Sociometriou sa však odhaľujú aj ďaľšie zákonnitosti interpersonálnych vzťahov. Zisťuje, podľa akých kritérií sa vytvárajú podskupiny, jadro skupiny a aké sú vzájomné skupinové väzby. Odhaľuje tak isto, ktorí členovia majú vyššiu, ktorí nižšiu neformálnu autoritu a ďalšie znaky neformálnej štruktúry skupiny. Pri používaní sociometrickej techniky treba rozlišovať a správne používať pojmy vzťah, väzba, voľba.
Vzťahom označujeme v sociometrii súhrn formálnych a neformálnych interakcií, komunikácií a jednostranných ako aj vzájomných preferencií rôzneho druhu a typu medzi dvoma osobami – členmi skupiny.
Väzbou označujeme elementárnu zložku sociometrického vzťahu, ktorú tvorí každá jednotlivá komunikácia a zároveň aj jednostranná či obojstranná preferencia jedného člena druhým. Voľbou zisťujeme jednotlivé väzby. Je východiskovým elementárnym komponentom metodiky zisťovania štruktúry neformálnych vzťahov.
Neformálna štruktúra skupín sa skladá predovšetkým z jednotlivých osôb. Jednotlivci však netvoria jej základnú jednotku. Základnou jednotkou je väzba medzi dvomi jednotlivcami. Preto nie je možné uskutočniť štruktrurálnu analýzu, ak poznáme len rozdelenie a intenzitu aktívnych volieb. To znamená, že vieme, kto a ako často by volil, ale nevieme koho. Alebo naopak, poznáme len rozdelenie a intenzitu pasívnych volieb, to znamená, že vieme, kto a ako často bol volený, ale nevieme kým. Vo výskumnej praxi sa to môže stať vtedy, ak sú sociometrické testy anonymné.