Mobilizujú kolektívnu aktivitu, zvyšujú solidaritu a súdržnosť a zabraňujú stagnácií, šablónovitosti, rutinérstvu a nude.
5. Veľkosť skupiny a efektívnosť intelektuálnych výkonov
Spokojnosť členov skupiny a jej úspešnosť závisí okrem iného aj od jej veľkosti. Ak je skupina príliš veľká, vytráca sa z nej vzájomné porozumenie a ťažšie sa udržuje jej kohéznosť a stabilita. Bolo preukázané, že ak počet členov prekročí hranicu, v ktorej bola dosiahnutá optimálna efektivita, pribudnutím ďalších členov sa efektivita nezvýši na maximum, naopak, má skôr klesajúcu tendenciu (členovia si začnú zavadzať). Ani príliš malé skupiny nie sú zvlášť účelné a efektívne. Vo väčších skupinách vzniká reálne nebezpečenstvo, že sa v nich budú vytvárať malé podskupiny – frakcie, ktoré sa spolčujú pri uplatňovaní a presadzovaní svojho názoru a ak sú aj agresívnejšie, budú sa snažiť vytvárať mienku väčšiny. Vo väčších skupinách vzrastá aj nechuť k aktívnej účasti na diskusii, takže sa uplatňujú len najdôraznejší jedinci, ktorí svojimi názormi vykonávajú akoby mátlak na ostatných.
Pre zvyšovanie efektívnosti a optimálnu úroveň pre riešenie intelektuálnych výkonov sú najvhodnejšie skupiny, ktorých početnosť je päť až sedem členov.
Zvýšenie intelektuálnych výkonov v skupinách môžeme ďalej vyvodzovať z dvoch základných sociologických a sociálno-psychologických faktorov:
a) kooperácie,
b) konkurencie.
Kooperácia, čiže súčinnosť, spolupráca - je činnosť, keď členovia skupiny riešia úlohu spoločne ako jeden celok, kde jednotlivé riešenia každého člena skupiny je zároveň spoločným riešením úlohy. Ak niekto zaostáva, ostatní mu napomáhajú, radia sa o spoločnom postupe a usmerňujú navzájom.
Konkurencia je procesom, kde každý člen skupiny pracuje prísne individuálne s evidentnou snahou, aby dosiahol čo najväčší výkon, ktorým by predstihol ostatných.
Sociálna psychológia dokázala, že skupinová činnosť je efektívnejšia ako výkony jednotlivca. Učenie v skupine prináša lepšie výsledky než individuálne.
Podľa spôsobu spolupráce a stupňa vzájomnej závislosti môžeme kooperujúce skupiny rozdeliť na niekoľko typov:
ü Simultánne – každý člen skupiny vykonáva podobnú alebo tú istú prácu a odovzdáva ju inej skupine. Kooperácia je okrajová, ľudia nie sú na sebe bezprostredne závislí.
ü Sekcesívne – členovia skupiny si odovzdávajú výsledky svojej činnosti. V nepriaznivých podmienkach členov skupiny zbližuje zodpovednosť za spoločnú finálnu činnosť.