Vedenie tejto skupiny by malo byť zásadne demokratické.
2. Konzervatívna skupina je taktiež zložená z kvalifikovaných pracovníkov, ktorí však dávajú prednosť individualizmu a konkurenčnému spôsobu práce, sú si vedomí svojej dôležitosti a výnimočnosti a ak sa neplnia ich požiadavky, reagujú negativisticky.
3. Apatická skupina je zložená z jednotlivcov s nízkou kvalifikáciou, slabým sociálnym statusom a nízkou úrovňou ašpirácie bez perspektív. Vedenie týchto skupín si vyžaduje skôr autokratický a dynamický typ vedúceho.
Uvedené typy skupín, rozdelené podľa ich vnútornej štruktúry, nemusia byť v tomto smere stabilné. Môžu prechádzať od rozptýlenej štruktúry k sústredenej – proces socializácie. Po určitej dobe môžu vzniknúť podskupiny - proces asociácie. Za určitých podmienok môže prísť aj k spätným procesom – proces disociácie, kedy sa skupina začína rozpadávať. Sústredná štruktúra sa mení na rozptýlenú. Vývoj môže byť zavŕšený celkovým rozpadom skupiny – kontrasocializácia. Ku kontrasocializácii dochádza zvyčajne po globálnych konfliktoch v skupine, pri štiepení sa jadra skupiny a pri zásadnom porušovaní skupinových noriem viacerými členmi.
Integračné procesy v malej skupine sú zložitým a špecifickým procesom. Ich zložitosť je daná viacerými faktormi. Predovšetkým je to charakter danej skupiny. Inak bude tento proces pôsobiť v skupinách formálnych a inak v skupinách neformálnych. Aj napriek rôznosti a špecifickosti tohto procesu dajú sa niektoré jeho fázy zovšeobecniť. Predovšetkým otázka v zaradenia jednotlivca do skupiny. Z tohto hľadiska môžeme hovoriť o troch formách, akými sa stáva jednotlivec členom skupiny. Je to:
- dobrovoľný vstup,
- faktické začlenenie,
- donútenie.
Od formy, akou sa stáva jednotlivec členom skupiny, možno vyvodzovať zložitosť vzťahov, ktoré vznikajú medzi ním a skupinou. Od tohto faktu sa potom odvíja aj interpersonálna väzba.
Ak by sme vo všeobecnosti charakterizovali tieto vzťahy, tak potom môžeme hovoriť o vzťahoch založených na:
- funkčných momentoch,
- osobných momentoch.
Integračný proces interiorizácie jednotlivca do skupiny prebieha v niekoľkých etapách. Vo všeobecnosti môžeme vymedziť tieto tri stupne:
1. Etapa nevyhraneného vzťahu ku skupine, kedy sa jedinec začína kontaktovať s inými členmi skupiny. Vzťah ku skupine je povrchný a komunikácia slabá. Skupina vystupuje v jeho vedomí ako nediferencovaný celok. Nevyjadruje žiadne preferencie k členom skupiny, nakoľko ich nepozná, nemá v nej priateľov a zatiaľ ani žiadne väzby. Je to etapa adaptácie a adjustácie.
2. Etapa spoznávania sa so skupinou a vytváranie si výberových vzťahov k niektorým členom sú nadviazané a prostredníctvom nich sa jedinec zbližuje so skupinou ako s celkom. Preferencia výberu niektorých členov skupiny však neznamená, že ju nechápe ako celok. Komunikácia naberá na intenzite a je sprevádzaná výraznými preferenciami.