Napríklad : diabetes melitus, cievne a kardiálne ochorenia, vplyv rôznych liekov na organizmus.

PSYCHOSOCIÁLNY VÝVIN - Duchová zrelosť

Rozdeľujeme dve základné, všeobecne „triediace“ skupiny do ktorých zaraďujeme podľa správania ľudí vo všetkých vekových kategóriách.
· EXTROVERTI – Ľudia, ktorý sú otvorený, hovorčivý, atď. v mladosti zachovajú túto povahu, svoje zvyky, správanie, hodnoty aj v starobe. Vždy budú v kontakte so spoločnosťou. Sú odolnejší chorobám, čo je veľmi dôležité v ich ošetrovaní.


· INTROVERTI – je to opak extrovertom. Ľudia sú uzatvorený, tichí, pokúsia sa sami pomôcť sebe. Utlmia aj svoje hodnoty, city, prežívanie. V staršom

veku ťažšie odolajú chorobe, ťažko sa vyliečia alebo po chorobe pozostávajú rôzne komplikácie. K psychosociálnym zmenám patrí aj smrť a smútok. Smrť chápajú ako prijateľné ukončenie života. Strach majú zo straty partnera, lebo spolužitie im zabezpečí bezpečnosť a uľaviť problémy. Strata blízkych pre nich znamená blížiacu smrť. Starý človek so svojou minulosťou je buď spokojný, alebo nespokojný. Ak je spokojný teší sa zo svojich spomienok z mladosti, či z rôznych prežitých chvíľ. Nespokojnosť vyvolá zúfalstvo, a nevie sa s tým zmieriť (prečo práve jemu sa to stalo, prečo práve on...). Dôležitú úlohu hrá v živote viera. Každý človek v niečom verí. Napr.: mladí majú rôzne talizmany, či malé predmety, v ktorých veria a dodáva im sebadôveru, pocit bezpečnosti. V starobe to môžu byť tiež predmety, alebo cirkev. Viera im slúži ako vnútorná sila na prekonávanie všetkého, čo prináša život. Úroveň zmyslu a činnosti zvyšuje psychický, čiže duševný život človeka. Nasledujúce otázky nám môžu pomôcť zmapovať a pochopiť psychický stav našich babičiek alebo dedkov.

1.) Či starý človek sa vie vyrovnať sa svojimi fizyologickými zmenami.
2.) Či si vie zaradiť v tomto období svoju životosprávu.
3.) Či má tie isté záľuby ktoré mal/a v mladosti.
4.) Na koho sa môže obrátiť v rozhodujúcich chvíľach.
5.) Čo znamená pre nich zmysel života, ako hodnotia svoj doterajší život. 6.) Aké sebavedomie má.
7.) Či sú sebestačný.
8.) Svoj život si zariadil primerane k svojim schopnostiam.
9.) Či sa vie vyrovnať spoločenskými zmenami.

EKONOMICKÁ ZMENA

Finančné potreby sú u každého staršieho človeka iné. Niektorí potrebujú menej, niektorí zas viac peniaze. To najme závisí od toho, na aké ochorenie sa lieči, na akých špeciálnych terapeutických liečbach sa zúčastní. Finančný problém u nich je neraz väčší ako bolesť ktorú prežívajú. Z týchto dôvodov sa musia neraz presťahovať. Práca okolo domu alebo domáce práce sú namáhavé pre nich. Takéto rozhodnutia vyvoláva veľký stres bez výnimky u každého jedinca.