Staroba a starnutie

Na svete žije oproti minulosti oveľa viac starých ľudí. Starnutie nie je choroba, ale fyziologický, zákonitý, nezvratný a postupný proces, teda prirodzené obdobie života. Každý jedinec starne inak. Môžeme rozoznať veľké individuálne rozdiely. Starnutie sa dostáva do centra pozornosti v posledných rokoch v živote človeka. Človek v tomto veku je neopakovateľná individualita. Toto obdobie je alebo môže byť súčastné spoločenský aj individuálny problém. Problematika starnutia je komplexná, ktorá má biologický buď somatický
(vrásky, šedivé vlasy), psychologický (sú apatickejší), sociálny (dom dôchodcov) charakter. Dôležité je aby spoločnosť chápala starobu a sympatizovala s ňou. Neskorý dospelý vek môžeme rozdeliť do troch období:
· Mladší starí – od 65 – do 74 rokov
· Stredne starí – od 75 – do 84 rokov
· Starí starí – od 85 a viac rokov
Konečnou etapou starnutia je staroba. Starý človek sa nazýva GERONT. Neskorý dospelý vek je po 65 roku života, ktorá sa tiež môže nazývať aj STAROBA. Obdobie života nad 90 rokov sa nazýva DLHOVEKOSŤ.
Veda, ktorá skúma všetky zmeny (psychické, somatické, sociologické) v tomto období, sa nazýva GERONTOLÓGIA. Gerontológické ošetrovateľstvo (alebo geriatrické, gerontické ošetrovateľstvo) je zameraný na starostlivosť o chorých ľudí. Pri starnúcej populácií nestačí mať zručnosť a základy z ošetrovateľskej starostlivosti, ale vyžaduje vysokohodnotnú, špeciálnu zdokonalosť o poznatkách ako sa starať o starých ľudí. Mnohí gerontológovia sa snažili nájsť príčinu starnutia. Ich výskumi boli len čiastočné. Podľa nich starnutie znamená „priblíženie sa k vyčerpaniu rezervnej kapacity“. Rozpracovali teóriu biologického starnutia, ktorú rozdeľujeme na : - vnútorné, ktorá hľadá príčinu starnutia v organizme .
- vonkajšie, ktorá skúma vonkajšie prostredie, ktoré ovplyvňujú starnutie.
GERIATRIA – je názov lekárskej specializácií, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou zdravotných problémov starých ľudí. Starnutie sa vyznačuje morfologickými a funkčnými zmenami:
1.) Anatomické zmeny (telesné zmeny)
2.) Funkčné zmeny
3.) Zmena telesných funkcií
4.) Telesná teplota
5.) Nervovokostrosvalové zmeny
6.) Kardio – pulmonárne zmeny
7.) Zmeny v zmyslovom vnímaní a citlivosti
8.) Zmeny v trávení
9.) Zmeny vo vylučovaní
10.) Psychické zmeny


11.) Zmeny v sociálnom postavení
12.) Sexuálne zmeny
Čiže starší človek sa musí zvyčajne prispôsobiť psychosociálnym zmenám.

Sem patria :
1.) odchod do dôchodku, ktoré si vyžaduje finančné a spoločenské prispôsobenie
2.) presťahovanie ( presídlenie )
3.) zvýšená závislosť od druhých a vyrovnávanie sa so smrťou a zármutkom.
Ľudia v tomto veku sú náchylnejší na rôzne druhy ochorenia a na ich recidívu a na rôzne druhy komplikácie, ktoré zostávajú z ochorenia. ANATOMICKÉ ZMENY:

rozdeľujeme na :
· VIDITEĽNÉ ZMENY – pozorujeme ich na povrchu tela (vlasy, koža, nechty) Znižuje sa aktivita mazových žliaz, ako aj neschopnosti zostarnutej kože zadržiavať tekutinu. Koža sa stáva suchou. Svrbenie zapríčiňuje poškodenie nervových vlákien a zmyslových zakončení. Na rukách a ramenách sa nachádzajú hnedé, starecké škvrny, tzv. lentigo senilis. Plešivosť, vypadávanie vlasov zapríčiní zmena v štruktúre tkanivovej vrstve. Šedivenie vyvoláva zníženie počtu pigmentov. Nechty na rukách a nohách, zhrubnú a sú lámavé. U žien nastane ochlpenie tváre. Reakcie na tieto zmeny závisia vždy od jedinca a od kultúry v ktorom žije. Medzi ďalšie zmeny patria aj strata pružnosti svalstva, čiže strata elastických vlákien, ktoré zapríčiňujú zvráskavený výzor. Stratou podkožného tuku sa zároveň znižuje tolerancia starších ľudí na chlad. · NEVIDITEĽNÉ ZMENY – sleduje sa na zmenách, ktoré sa dejú v organizme a následky sa dajú hodnotiť ako choroba alebo iné patológické zmeny. Napr.: a.)znižuje sa imunitný systém, následkom nádorového, autoimúnného infekčného ochorenia.
b.)zníženie tvorby slín.
c.)zníženie tvorby kyseliny chlorovodíkovej a pepsínu v žalúdku.
d.)zníženie hmoty obličiek, v dôsledku zníženia počtu nefrónov.
e.)zníženie zachusťovacej a zrieďovacej schopnosti obličiek.
f.)postupný úpadok reprodukčnej schopnosti muža.
g.)zastavenie ovulácie v menopauze.
h.)spomalenie prenosu informácií na motorickom neuróne.
i.)pokles funkčnosti autonómneho nervového systému.
j.)progressívne zníženie spánkového štádia.
k.)zhoršenie zrakového a sluchového vnímania.


l.)zníženie schopnosti vnímať štyri základné chute : slanú, sladkú, kyslú, horkú.
m.)progressívne zvýšenie prachu hĺbkovej bolesti po 60. roku.
n.)zníži sa schopnosť adaptovať sa na stres. NERVOVOKOSTROSVALOVÉ ZMENY:

Pri nervovokostrových zmenách reakčný čas sa v starom veku predlžuje pretože sa znižuje rýchlosť vedenie nervovými vláknami. Sem sa zaraďuje zníženie fyzickej aktivity, čo vyvoláva znížený tonus svaloviny. Starý ľudia to kompenzujú tým, že si menia svoje návyky v každodenných výkonov. Mierne sa zníži postava čo je dôsledkom atrofie medzistavcových platničiek. Typické znaky na pohľad sú: kyfóza (hrb v hornej časti chrbtice), osteoporóza (zníženie hustoty kosti), spomalí sa metabolizmus vápnika, degeneratívne zmeny na kĺboch, ktorý obmedzuje pohyb. Kĺby sú aj stuhnuté čo sa zvýši inaktivitou.

Odporúča sa pravidelné cvičenie, ale nenamáhavé (prechádzky, práca v záhrade, plávanie) Aktivita nemá byť vyčerpajúca. Odpočinok a spánok mierna telesná záťaž zvyčajne napomáha dobrý spánok v noci. KARDIO – PULMONÁRNE ZMENY

Človek v staršom veku vdychuje menší objem vzduchu. Dýchacie svaly sú slabé, tým hlien sa zdržiava vo väčšom množstve v dýchacích cestách. Z tohoto dôvodu sú starí ľudia častejšie ohrození na respiračné infekcie. Ku kardio – pulmonárnym zmenám sa zaraďuje :
- dyspnoe (sťažené dýchanie) – zapríčiní zvýšená aktivita .
- zvýšenie systolického tlaku pri meraní krvného tlaku. - z dôvodu, že sa znižuje elastické systémové artérie a zvyšuje sa periférny odpor.
- pracovná kapacita srdca – zhrubnú srdcové chlopne, sú menej pružné, čo vyplýva na zníženú plniacu a vyprázdňovaciu schopnosť srdca.
- zmeny na tepnách – zhrubnú cievne steny, kde sa zvyšuje prítomnosť vápnika v svalovej vrstve ciev. Táto zmena znižuje elasticitu menších artérií. Typické príznaky sú bolesť v lýtkach pri námahe.

ZMENY V ZMYSLOVOM VNÍMANÝ A CITLIVOSTI

Sem patria:
· Zrakové zmeny – sú tiež charakteristické pre starnutie, pri ktorých tiež rozdeľujeme viditeľné a neviditeľné zmeny. Viditeľné sú : spomalenie žmúrkacých reflexov, mihalnice najmä spodné sú ovisnuté. Medzi


neviditeľné patria : strata ostrosti zraku, znižuje sa schopnosť adaptovať sa na svetlo a na tmu, znižuje sa schopnosť rozoznať či spoznať v blízkosti alebo v diaľke predmet alebo objekt. Najčastejšie zmeny, ktoré vyplývajú z porúch zrakových porúch sú : PRESBYOPIA (neflexibilita šošoviek), KATARAKTA ( zákal šošoviek ). · Sluchové zmeny – ak sa sluch zhorší v období starnutia sa nazýva : PRESBYAKÚZIA. Začína sa v strednom veku a vždy sa zhoršuje. Príčinou je zhrubnutie bubienka a štruktúrne zmeny vo vnútornom uchu. Častejšie sa vyskytuje na ľavom uchu ako na pravom a postihujú viac vysoké frekvencie ako nízke frekvencie hlasu či hluku. Práve preto starší ľudia počujú oveľa lepšie, kto má nízku frekvenciu hlasu. Vyskytujú sa sluchové poruchy väčšinou u mužov, ktorí pracovali na hlučných pracoviskách. · Čuchové a chuťové zmeny – menej ich dráždi chuť jedla porovnane s mladými. Zapríčiňuje zníženie počtu chuťových pohárikov na jazyku a bulbus olfactorius na báze mozgu atrofuje. · Citlivosť na bolesť a dotyk – Podnety rozlišujú len minimálne, a ten istý podnet u mladých môže vyvolať silnú bolesť. Kožné receptory postupne ubúdajú.

TELESNÁ TEPLOTA

Pomaľuje sa metabolizmus, tým sa znižuje aj tolerancia telesnej teploty. V ranných hodinách telesná teplota môže byť 35 0C. Počas dňa sa postupne zväčší.

37,5 0C teplota už je horúčka. Končatiny sú chladné v dôsledku, pomalého metabolizmu a z pomalého prekrvenia periférnych častí tela.

ZMENY V TRÁVENÍ

Typickým príznakom je nechutenstvo do jedla!
Postupne sa znižuje tvorba tráviacich enzýmov ( ptyalýn, pepesín, trypsýny), počet absorbujúcich buniek v tráviacom trakte a zvyšuje sa pH žalúdka. Keď nastanú tieto zmeny spomaľuje sa rýchle absorbovanie a pomalšie sa vstrebe potrava alebo liek. Spomalenie preistaltiky ciev zhoršuje vylučovanie. Strava má byť menej energetická, lebo je znížený metabolizmus a zníženú telesnú aktivitu. (denne 1200 kcal denne) Dôsledkom podvýživy môže byť telesný a psychologický faktor, konzumácia bez výživnej hodnoty, nedostatok vitamínov v strave (A, B, C, železo ) Musí dbať ma ústnu hygienu. Nadmerná výživa je dôsledkom celoživotných stravovacích návykov bez dostatočnej pohybovej





aktivity. Dobré by bolo starým ľuďom navštíviť zubného lekára – vybaviť zubnú protézu, ideálne by bolo, keď:
- jedol viackrát denne ale menšie porcie
- jesť nemastné mäso
- zákusky nahradiť zeleninou a s ovocím
- piť nízkotučné mlieko a syry
- dbať na počet stravy
Na alkoholizmus trpí asi 20% starých. Chronické pitie vyplýva na všetky systémy tela, ničí žalúdok, častá príčina nehôd a smrti. Niektoré lieky zvyšujú účinok s alkoholom (antikoagulanciá, narkotiká ), kým iné znižujú (antibiotiká) Súčasné užívanie liekov s alkoholom môže byť príčinou predávkovania liekov. Ideálne by bolo sledovať koľko vypijú a čo aké lieky berú, odnaučiť ich od toho zlozvyku. (nie je to problém iba v starobe ale aj v ostatných vekových kategoriach, čiže je to problém súčasnosti!)

ZMENY VO VYLUČOVANÍ MOČU

Postupne klesá a pomaľuje sa funkcia obličiek, čo ešte samostatne nie je problém, ale horšie je keď nastane aj chorobný proces a vyskytujú chorobné ložiská v obličkách či v močovom mechúri. Klesá počet funkčných nefrónov, a zhoršuje sa aj krvné zásobenie obličiek. Výraznejšie zmeny sa týkajú močového mechúra. Časté močenie a nočné močenie obtiažuje starých jedincov oslabené svalstvo močového mechúra. Zmenšuje sa kapacita mechúra a jeho celkové vyprázdnenie. Denná dávka prijatej tekutiny je 2,5 – 3 litre. Môže nastať aj problém vo vylučovaní stolice. Zápcha: treba sledovať pravidelnosť stolice.

ZMENY V SEXUÁLNEJ AKTIVITE A REPRODUKČNÝCH ORGÁNOCH

Sexuálna aktivita závisí od telesných problémov, od ochoreniach, ktoré obtiažujú ľudí v starobe.

Napríklad : diabetes melitus, cievne a kardiálne ochorenia, vplyv rôznych liekov na organizmus.

PSYCHOSOCIÁLNY VÝVIN - Duchová zrelosť

Rozdeľujeme dve základné, všeobecne „triediace“ skupiny do ktorých zaraďujeme podľa správania ľudí vo všetkých vekových kategóriách.
· EXTROVERTI – Ľudia, ktorý sú otvorený, hovorčivý, atď. v mladosti zachovajú túto povahu, svoje zvyky, správanie, hodnoty aj v starobe. Vždy budú v kontakte so spoločnosťou. Sú odolnejší chorobám, čo je veľmi dôležité v ich ošetrovaní.


· INTROVERTI – je to opak extrovertom. Ľudia sú uzatvorený, tichí, pokúsia sa sami pomôcť sebe. Utlmia aj svoje hodnoty, city, prežívanie. V staršom

veku ťažšie odolajú chorobe, ťažko sa vyliečia alebo po chorobe pozostávajú rôzne komplikácie. K psychosociálnym zmenám patrí aj smrť a smútok. Smrť chápajú ako prijateľné ukončenie života. Strach majú zo straty partnera, lebo spolužitie im zabezpečí bezpečnosť a uľaviť problémy. Strata blízkych pre nich znamená blížiacu smrť. Starý človek so svojou minulosťou je buď spokojný, alebo nespokojný. Ak je spokojný teší sa zo svojich spomienok z mladosti, či z rôznych prežitých chvíľ. Nespokojnosť vyvolá zúfalstvo, a nevie sa s tým zmieriť (prečo práve jemu sa to stalo, prečo práve on...). Dôležitú úlohu hrá v živote viera. Každý človek v niečom verí. Napr.: mladí majú rôzne talizmany, či malé predmety, v ktorých veria a dodáva im sebadôveru, pocit bezpečnosti. V starobe to môžu byť tiež predmety, alebo cirkev. Viera im slúži ako vnútorná sila na prekonávanie všetkého, čo prináša život. Úroveň zmyslu a činnosti zvyšuje psychický, čiže duševný život človeka. Nasledujúce otázky nám môžu pomôcť zmapovať a pochopiť psychický stav našich babičiek alebo dedkov.

1.) Či starý človek sa vie vyrovnať sa svojimi fizyologickými zmenami.
2.) Či si vie zaradiť v tomto období svoju životosprávu.
3.) Či má tie isté záľuby ktoré mal/a v mladosti.
4.) Na koho sa môže obrátiť v rozhodujúcich chvíľach.
5.) Čo znamená pre nich zmysel života, ako hodnotia svoj doterajší život. 6.) Aké sebavedomie má.
7.) Či sú sebestačný.
8.) Svoj život si zariadil primerane k svojim schopnostiam.
9.) Či sa vie vyrovnať spoločenskými zmenami.

EKONOMICKÁ ZMENA

Finančné potreby sú u každého staršieho človeka iné. Niektorí potrebujú menej, niektorí zas viac peniaze. To najme závisí od toho, na aké ochorenie sa lieči, na akých špeciálnych terapeutických liečbach sa zúčastní. Finančný problém u nich je neraz väčší ako bolesť ktorú prežívajú. Z týchto dôvodov sa musia neraz presťahovať. Práca okolo domu alebo domáce práce sú namáhavé pre nich. Takéto rozhodnutia vyvoláva veľký stres bez výnimky u každého jedinca.

(aj v mladšom, či v strednom veku!) Smutné je ale 5 až 7 % sa




presťahuje do zariadenia dlhodobo chorých, alebo do domu dôchodcov zo sociálnych, či z iných dôvodov. To môže vyplývať na psychiku dvojako, čo závisí tiež od dvoch základných povahových kategóriách (introverti, extroverti) Extroverti môžu brať do úvahy, že sú medzi rovnakými ľuďmi, ktorí majú podobné zdravotné ťažkosti, atď. Na introvertov môže vplývať tlak izolácie, pocit zradu, sebavinenie (on zato môže, že sa dostal sem..., on niečo robil zle..., to je trest, atď.) Úbytok zdravia v starom veku má zväčša pôvod v chronických ochoreniach, ktoré môžu byť dôsledkom nezdravého spôsobu života. Často vyžadujú hospitalizáciu, ale keďže je u nich adaptácia na zmeny ťažšia, bolo by lepšie využiť liečenie v domácnosti. V domácom prostredí medzi svojimi blízkymi sa skôr zotaví. Pacient by mal uvedomiť: že na upevnenie a ochranu zdravia sa má pravidelne zúčastniť na preventívnych zdravotníckych prehliadkach, mal by sa viac pohybovať na prevenciu nehyblivosti a stuhnosti svalov – treba ho povzbuzdiť k pravidelnému cvičeniu ,prijať dostatok výživy, dostatok odpočinku a spánku, zachovanie sebaúcty i nezávislosti v maximálnej možnej miere, prevencia a odstránenie problémov. Všetky tieto liečebné postupy sa dajú poskytnúť v domácom prostredí, kde sa klient cíti lepšie a možno sa aj viac zapojí do ošetrovateľského procesu. U nás toto domáce ošetrenie zabezpečuje AGENTÚRA DOMÁCEJ STAROSTLIVOSTI (ADOS). Cieľom ADOS je poskytnúť komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť jednotlivcom, rodine v našom prípade starým ľuďom v prirodzenom prostredí vlastného domova, uprostred blízkych až do konca života. Komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí realizujú profesionálny zdravotnícky pracovníci ľuďom, ktorí nepotrebujú ústavnú liečbu, chronicky chorým ako aj ťažko chorým a zomierajúcim v terminálnom štádiu. V ADOS pracujú okrem sestier a lekárov aj lekárnici, dietetici, fyzioterapeuti, psycholódovia, sociálny pracovníci, opatrovateľky, kňazi, katechéti a dobrovoľníci. Domáca starostlivosť sa môže stať výrazným článkom v celkovej starostlivosti o zdravie jednotlivca a spoločnosti z hľadiska starostlivosti o svoje zdravie. Domáca starostlivosť zabezpečuje priame a nepriame služby.
Priame služby – prestavujú realizáciu ošetrovateľského procesu v domácej starostlivosti s príslušnými ošetrovateľskými činnosťami sestry v konkrétnej situácií.

Môže byť dlhodobá (pacient s onkologickými ochoreniami), krátkodobá (po operácií, ktorá vyžaduje pooperačnú starostlivosť )
Nepriame služby – vyplývajú z aplikácie ošetrovateľského procesu v jeho komplexnosti a sú podmienené domácim prostredím. Sestra sa podľa potreby radí o klientových potrebách a problémoch s inými odborníkmi a koordinuje alebo sprostredkúva styk so zdravotníckymi zariadeniami či s kontaktnými osobami. Má pomáhať aj pri riešení takých problémov, ktoré bezprostredne nesúvisia s chorobou ale napomáhajú k celkovému zlepšeniu situácie klienta. (napr.: strata partnera )
Hlavné ciele ADOS:
· zabezpečiť komplexnú starostlivosť v koordinácií s ústavnou starostlivosťou, prípadne so starostlivosťou opatrovateľskej služby


· humanizácia starostlivosti o chorých (prítomnosť rodiny pozitívne prispieva k uzdraveniu )


· zabezpečiť dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti pre každého (24 hodín denne, 7 dní v týždni, spolupráca s inými subjektmi)
· úspora posteli v nemocniciach a liečebniach pre dlhodobo chorých ktorí si vyžadujú nemocničnú liečbu
· výchova populácie k zodpovednosti za vlastné telesné a duševné zdravie, ako aj za zdravie svojich blízkych
Sestra je zodpovedná za kvalitné poskytovanie starostlivosti v podmienkach domáceho prostredia. Musí si uvedomiť, že tu je pod kontrolou rodiny a verejnosti. V tomto prostredí nadobúda jej vzťah ku klientovi úplne iný charakter v porovnaní s vzťahom v nemocnici. Je tu vlastne hosť, lebo prichádza ona za klientom a nie on za ňou. Dostáva sa do rozličných nepredvídaných situácií, napriek tomu musí realizovať všetky ošetrovateľské aktivity a postupy vrátane zdravotno – výchovného pôsobenia. Zachovanie si nezávislosti a sebaúcty – sú radi keď ich mladí všimnú a akceptujú ich. Zväčša nastane zneužívanie starých ľudí keď sa sami o seba nevedia postarať. Preto často sklamanie vo vzájomných vzťahoch, psychické zneužívanie, telesné zneužívanie – bitie, finančné zneužívanie, odmietnutie poskytnúť stravu – SESTRA, V RÁMCI OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI ALEBO KTOKOĽVEK KTO VIE O PODOBNÝCH ZNEUŽÍVANIACH MÁ OKAMŽITE HLÁSIŤ V ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENIACH!

Na rádiologickom oddelení sa vyšetrujú pacienti v rôznych vekových skupín, bezohľadne na vek, pohlavie, a iné rozlišovacie znaky.
Pri vyšetrovaní s rentgenovým prístrojom musíme vyšetrovať rýchlo a, šetrne a podávať kvalitnú snímku lekárovi na popis, aby vedel určiť presnú diagnózu chorého. Pri nedodržaní týchto pravidiel presnosť, zlá kvalita snímku, čo vznikne v dôsledku zle určených expozičných hodnôt, zla centrácia alebo iné podnety ktoré môžu vzniknúť počas manipulácií v tmavej komore s filmami, - snímka sa musí opakovať na úkor pacienta.

Rádiologický pracovník s pacientom príde do prvého kontaktu v čakárni keď vyzbiera kartičku poistenca a sprievodné lístky so žiadosťou od lekára o rentgenové vyšetrenie. Je to rozhodujúca chvíla, lebo tu dávame prvé pokyny o postup vyšetrovania. Profesionálnu komunikáciu vždy dodržujeme, čo spočíva v tom aby sme sa rozumiteľne vyjadrovali a aby nám rozumeli. Vo všeobecnej časti uvedené zmeny v starobe a počas starnutia rešpektujeme a tolerujeme aj počas vyšetrovaní.


Keď tieto problémy a zmeny berieme do úvahy, do určitej miery sa nám podarí pochopiť toto krásne ale navzájom aj tajomné obdobie ľudského života, starobu a starnutie. Skúsme si ich vážiť a pomôcť im prispôsobiť sa spoločnosti, veď aj my budeme starí a budeme tiež hľadať podpornú ruku, a rodinné teplo.

Zdroje:

učebnica psychologie, pedagogiky a sociologie pre stredne odborne školy -