Na svete žije oproti minulosti oveľa viac starých ľudí. Starnutie nie je choroba, ale fyziologický, zákonitý, nezvratný a postupný proces, teda prirodzené obdobie života. Každý jedinec starne inak. Môžeme rozoznať veľké individuálne rozdiely. Starnutie sa dostáva do centra pozornosti v posledných rokoch v živote človeka. Človek v tomto veku je neopakovateľná individualita. Toto obdobie je alebo môže byť súčastné spoločenský aj individuálny problém. Problematika starnutia je komplexná, ktorá má biologický buď somatický
(vrásky, šedivé vlasy), psychologický (sú apatickejší), sociálny (dom dôchodcov) charakter. Dôležité je aby spoločnosť chápala starobu a sympatizovala s ňou. Neskorý dospelý vek môžeme rozdeliť do troch období:
· Mladší starí – od 65 – do 74 rokov
· Stredne starí – od 75 – do 84 rokov
· Starí starí – od 85 a viac rokov
Konečnou etapou starnutia je staroba. Starý človek sa nazýva GERONT. Neskorý dospelý vek je po 65 roku života, ktorá sa tiež môže nazývať aj STAROBA. Obdobie života nad 90 rokov sa nazýva DLHOVEKOSŤ.
Veda, ktorá skúma všetky zmeny (psychické, somatické, sociologické) v tomto období, sa nazýva GERONTOLÓGIA. Gerontológické ošetrovateľstvo (alebo geriatrické, gerontické ošetrovateľstvo) je zameraný na starostlivosť o chorých ľudí. Pri starnúcej populácií nestačí mať zručnosť a základy z ošetrovateľskej starostlivosti, ale vyžaduje vysokohodnotnú, špeciálnu zdokonalosť o poznatkách ako sa starať o starých ľudí. Mnohí gerontológovia sa snažili nájsť príčinu starnutia. Ich výskumi boli len čiastočné. Podľa nich starnutie znamená „priblíženie sa k vyčerpaniu rezervnej kapacity“. Rozpracovali teóriu biologického starnutia, ktorú rozdeľujeme na : - vnútorné, ktorá hľadá príčinu starnutia v organizme .
- vonkajšie, ktorá skúma vonkajšie prostredie, ktoré ovplyvňujú starnutie.
GERIATRIA – je názov lekárskej specializácií, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou zdravotných problémov starých ľudí. Starnutie sa vyznačuje morfologickými a funkčnými zmenami:
1.) Anatomické zmeny (telesné zmeny)
2.) Funkčné zmeny
3.) Zmena telesných funkcií
4.) Telesná teplota
5.) Nervovokostrosvalové zmeny
6.) Kardio – pulmonárne zmeny
7.) Zmeny v zmyslovom vnímaní a citlivosti
8.) Zmeny v trávení
9.) Zmeny vo vylučovaní
10.) Psychické zmeny


11.) Zmeny v sociálnom postavení
12.) Sexuálne zmeny
Čiže starší človek sa musí zvyčajne prispôsobiť psychosociálnym zmenám.