a, odstránenie chorobných príznakov alebo príčiny - odstránenie symptómov, ktoré bránia spokojnému životu, b, reedukácia, resocializácia, reorganizácia, reštrukcia a integrácia klientovej osobnosti. Transakčná anylýza: Eric Berne- 3 stavy „JA“: 1.rodič- zákony a pravidlá od rodičov (kritický, starostlivý), 2.dospelý- hodnotí informácie na základe vlastných skúseností a rozumu, 3.dieťa- čo mi ostalo z detstva, city- strach, bezmocnosť, protest, zvedavosť, tvorivosť. Veľký význam v komunikácii je rozlíšenie kedy jednám z ktorej pozície. Transakcie môžu byť rovnobežné a navzájom sa dopĺňať, môžu byť aj skrížené. Analýza OK - scenára. Systematická desenzitizácia: Wolpe, Lazarus (behavioralisti) pracuje sa so systémom, jednotlivé javy sa navzájom ovplyvňujú a keď ich spojíme, získame žiadaný terapeutický efekt. V tréningovej psychoterapii spojený s recipročnou inhibíciou zámer hlavne na odstránenie fóbií - strach sa má utlmiť tým, že strachové podnety sú združované časovo s relaxáciou. U pacienta v relaxačnom stave sa vyvolávajú predstavy - najprv najmiernejšie, podľa zoznamu, tak dlho až žiadna úzkosť pri predstave nevzniká. Tri etapy: 1.nácvik svalovej relaxácie, 2.zostavenie hierarchie strachov, 3.postupná desenzitizácia. Behaviorálne techniky u fóbií:
1.posilovanie: Thordike, Skinner: cukor a bič (pozitívne a negatívne posilňovanie), všímať si viac to pozitívne.
2.asertívne tréningy: nácvik: -pokazená gramoplatňa, -otvorené dvere, -negatívne dopytovanie, -oceňovanie.
3.systémová desenzitizácia: in vitro + pomalá expozícia.
4.žetónová ekonomika: Foster, Azrin, soc.učenie s priamym odmeňovaním darmi, žetónmi. 5.metóda implózie: klienta zaplavím podnetmi z ktorých má fóbie, aby to nestihol spracovať a vnútorná tenzia sa zníži nadprahový impulz. 6.paradoxná intencia: podpora klienta paradoxne v tom, z čoho má strach, nech si to prežije dokonca, čo najviac takých situácií znižuje strach. 7.povolenie: to, čo normy zakazujú, ty odtabuizuj - uvoľni tú vec. 8.modelovanie: verbalizovaná/nenápadná, prehráva určité situácie vo svojej/iného roli. 9.tréning, nácvik, paradoxná intervencia, averzívna terapia. Psychodráma - Moreno: improvizované zjednodušené divadlo so psychot. účelom, pacient ® protagonista, psychoterapeutický tým ® režisér a pomocní herci. Techniky: 1.hranie vlastnej role: klient hrá sám seba v interakcii s niekým iným ® lepší vhľad do situácie, plánované správanie v budúcnosti. 2.monológ: klient je na scéne sám a rozmýšľa nahlas - nie vonkajšie reakcie, ale vnútorný stav. 3.dvojník: jeden z pomocných hercov sa vciťuje do protagonistu, snaží sa to vyjadriť - to čo protagonista nedokáže.