referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vít
Utorok, 15. júna 2021
Strach
Dátum pridania: 29.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mik75
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 306
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.6
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 14m 20s
Pomalé čítanie: 21m 30s
 

Uvod:
Len málo ľudí dokáže potlačiť v sebe strach, a tí ktorí to dokážu sú víťazmi.
Tento citát raz vyslovila moja učitelka slovenčiny na základnej škole a ja som
zistil,že mala pravdu.Pretože som mal na strednej spolužiačku ,ktorá sa vždy učila na jednotky,dvojky.Ale strach z maturity urobil svoje a ona chuderka skončila s maturitným priemerom 2,5.Ja osobne trémou alebo strachom trpím málokedy ale
viem,že človek hoci je akokoľvek šikovný na tréme vždy pohorí.

Tréma:
V latinčine znaméná tréma ,tréme triasť sa chvieť sa ale aj hrôzu pred niečím.Tremandus znamená chvenie,ale tiež strach a hrôzu.Trému pozná každý z nás z vlastnej skúsenosti .Pri požiadaní o opis trémy viac ako 60% ľudí opisuje trému pri bežnom skúšaní v škole,pri vystúpení, pri maturite a štátnych skúškach.
Mna sa teda natíska otázka:Čo v tebe spôsobuje trému a pri akej príležitosti sa prejavuje?.
Oficiálna definícia trémy je :je to duševný stav,charakterizovaný syndromom
Zvýšeného zrušenia ,napätia a strachu,ktorý viaže negatívne očakávania subjektu
Ohľadom kvality výkonu v osobne významných a výkonovo náročných situáciách.
Trému ale môžeme aj považovať za určitý druh strachu,lebo obidva pojmy sú si významom blízke.Súčasťou trémy sú aj emocie..Tie sprevádzajú viaceré psichycké ,vegetatívne a výrazové zmeny.zaznamenávajú sa zmeny dýchania,tlaku a tepovej frekvencie.Emociami sa zaoberali už v starovekom grécku a zistilo sa to najmä un Aristotela v jeho spise o duši,kde boli emocie chápané ako určitý duševný stav,reagujúci na príjemné alebo nepríjemné zážitky.

Duševné a predskúškové stavy žiakov:
Iste si z nás každý spomenie na maturitu,Pred ňou nás sprevádzalo napätie,tréma a po nej pocit úzkosti.Teraz by som dovolil položiť dalšiu otázku:
Mal si strach z maturity?Ak áno tak čoho si sa najviac bál?
Psycholog Durič totižto zistil,že hlavný zdroj predskúškových stavou je obava z horšej známky,strach z trestu i zo zahanbenia.Týmito vplyvmi sa zhorším stav práceschopnosti žiaka ,utlmia sa psychické funkcie.Vzniká teda akýsi bludný kruh:
Predeskúškový stav-neúspech na skúške – trest- zhoršený zdravotný stav-neúspech.
Navonok sa tieto stavy prejavujú v zamene rytmu dýchania ,frekvencii pulzu ,neklude ,zmene farby v tvári a podobne.Tréma najnegatívnejšie vplýva na vyššie psychické procesy,teda na procesy myslenai a logickej pamäti.Neraz sa teda stáva ,že žiak ktorý dobre ovládal učivo nie schopný si ho vybaviť pohotovo a správane a dostane zlú známku.

Tréma ako forma strachu:
Strach je bežný psychologický jav ,ktorý pozná každý z vlastnej skúsenosti.Strach je vždy záporný pocit ,pretože umožňuje vznik frustrácie ,z jeho chrakteru vyplýva ,že organizmus viac menej predpokladá neúspech v činnosti,ktorá je motivovaná strachom.Strach motivuje konanie,ktorého výsledkom je únik z telesnej alebo psychicky ohrozujúcej situácie. Strach je v podstate zážitok z nebezpečnej situácie.







Strach je subjektívny zážitok z nebezpečnej situácie a jeho zápornou stránkou je, že organizmus predpokladá neúspech činnosti, ktorá motivuje samotný strach. Môžeme to posúdiť z hľadiska jednotlivca, kt. strach prežíva. Sebaistý a energický človek môže istú situáciu pokladať za menej nebezpečnú, i keď ju nezaujatý pozorovateľ považuje za veľmi nebezpečnú. Naopak, bojazlivý, úzkostlivý človek bude každú problémovú situáciu prežívať ako intenzívne nebezpečnú, a preto vo svojich konaniach sa nebude zameriavať na dosahovanie kladných výsledkov, ale na to, aby sa vyhol neúspechu. So strachom súvisia emócie. Emócia je pozitívna alebo negatívna, v závislosti od úspechu, resp. neúspechu v činnosti, ktorú človek vyvoláva. Emócia nie je následkom, je obsahom hodnotia situácie. Je interakciou neutrálneho vzrušenia a mechanickej asociácie. Emóciu určuje asociácia, ktorá sa dostala do interakcie so vzrušením.
Otázka do publika: „Zažili ste niekedy situáciu, v ktorej došlo k maximálnemu emočnému vypätiu? Ak áno, ako ste dokázali emócie potlačiť?“

Iným druhom neurotického typu strachu je fóbia, a hoci sa aj tento pojem často používa širšie na označenie objektov vyhraneného typu strachu. Fóbia sa človeku vnucuje, nedá sa vôlou potlačiť, ba čím sa človek snaží ju prekonať a potlačiť fobický strach, tým nástojčivejšie sa ho zmocňuje a musí sa ním myšlienkovo zaoberať. Ale človek môže fóbiu prežiť ako prechodný jav, kt. je síce nepríjemný, ale bežné konanie v podstate nenarúša. Napr.: Nyktofóbia – strach z tmy alebo Ereutofóbia – strach zo začervenania sa. Fóbia sa teda viaže na určitý konkrétny obsah, objekt, situáciu. Po grécky znamená phobos strach, úzkosť a zmätok. Subjektívne sú fóbie veľmi nepríjemné, neraz až trápne, keďže subjekt si zároveň uvedomuje ich neoprávnenosť, až nezmyselnosť. Jednou z najdôležitejších fóbii je syndróm „školskej fóbie“, ktorú sa prvýkrat podarilo opísať v roku 1941 Johnsonovi. U nás je tento syndróm málo známy a má nízku frekvenciu. Toto súvisí najmä s faktom, že značná časť detí navštevujú jasle, príp. škôlku, takže si pri vstupe do školy si už na cudzie prostredie ako aj na odlúčenie od matky už zvykli. Školská fóbia je totiž pretrvávajúce úporne odmietanie navštevovať školu súčasne s prejavom strachu, pasivitou, plačom a odmietaním jedla.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.