Vedci ale zistili, že podstatou školskej fóbie je strach z odlúčenia od matky, neprekonateľná obava opustiť osobu, na ktorú sa dieťa citovo viaže. Táto väzba sa nazýva tzv. separačná anxieta. Na druhej strane obdobie medzi šiestym a siedmym rokom sa niekedy označuje ako obdobie psychického odstavovania. Na školskú fóbiu sa možno pozerať aj ako na vystupňovanú formu ťažkostí detí v období vstupu do školy, kt. kladie zvýšené nároky na adaptačné schopnosti dieťaťa. Vyžaduje od neho disciplinovanosť, pozornosť a potlačenie svojho prirodzeného sklonu k hravosti, a sústredenú prácu, začlenenie sa do nového, hlavne do väčšieho kolektívu rovesníkov. Pri vstupe do školy sa vyskytnú určité vpravovacie ťažkosti. Až u pätiny žiakov vpravovacími ťažkosťami sa zistili neurotické poruchy a dokonca u ôsmych percent depresívne zmeny nálady. Okrem zmeny nálady je to ešte vzťah k depresií, častejšie bolesti hlavy a iné neurotické ťažkosti.

Tréma ako stav napätia a strachu:
Syndróm trémy je predovšetkým emočný stav. Vzťahuje na seba stav, že emócia je akýmsi intuitívnym hodnotením objektu alebo situácie, vzhľadom na prospešnosť a nebezpečnosť.





Prvok nebezpečenstva sa znásobuje uvedomením si, že dávame iným možnosť odhaliť určité stránky našej osobnosti až po možnosť kritiky iných nedostatkov. Žiak, študent si nevdojak uvedomuje staré známe: „Erare humanum est.“ – Mýliť sa je ľudske, ale nemá istotu, že publikum si to rovnako uvedomuje. Navyše ľudská potreba smiechu, najmä v mladosti, živí aj s prípadným výsmechom z nedostatkov a zlyhaní druhých. Zatiaľ, čo sa strach stavia hlavne s inštinktom úniku nebezpečenstva, jeho špecifická forma – tréma má výrazný vzťah aj k inštinktu, resp. potreby sebauplatnenia a potreby úspešnosti. Tento vzťah je však obojstranný. Nedostatočné možnosti sebauplatnenia a nedostatok citu úspešnosti znižujú sebavedomie. Nízke sebavedomie je spojené s citom menejcennosti a napomáhať k vzniku trémy. Pritom nejde o skutočné schopnosti, ale o neistotu, momentálnu mienku o vlastných schopnostiach, príp. vedomostiach a spôsobilostiach. Syndróm trémy sprevádza viacero vegetatívnych a psychických príznakov ako sú:
- zvýšené napätie kostrového svalstva
- zvýšenie potivosti dlaní a čela
- zmeny pozornosti a myslenia
- zmeny celkového duševného stavenia
- vzrušenie
Vzťah trémy k mienke o vlastných schopnostiach poukazuje aj na ďalšie súvislosti. Je to predovšetkým vzťah úrovní ašpirácie. Na to, aby študent prežil pred skúškou strach je potrebné, aby mu na výsledku záležalo. Ak mu na ňom veľmi záleží a ašpiruje na výbornú, stupňuje sa napätie, očakávanie úspechu.