Nadmerné a najmä nereálne ašpirácie bývajú zdrojom sklamania a konfliktov. Dôležitou súčasťou je sebavedomie, predstava o sebe a aká je ašpiračná úroveň osobnosti. K tréme sú ďalej viac náchylné osobnosti so zníženou toleranciou frustrácie a ľudia so zvýšenou dráždivosťou. Kritika výčitky alebo trest vo forme pedagogických či sociálnych trestov ako sú zahanbenie, posmech sú príkladmi následkov, kt. majú charakter posilňujúcich činiteľov a pôsobia na vzťah fixačne. Zároveň si treba uvedomiť, že aj sám trest je významným zdrojom strachu. Trest produkuje strach. Nespravodlivý trest zo strany učiteľa, nemiestne zahanbenie, posmech, krivda sú faktory, kt. sú schopné posilňovať trému a averziu. Pretože preťažovanie žiakov je ďalším nepriaznivým faktorom. O tom, že prevaha zlých známok pri určitej skúške nie je vinou žiakov vedia učitelia a upozorňuje ich to na to, že žiaci nepochopili učivo, príp. písomná skúška bola zle zostavená, alebo žiaci mali príliš veľkú trému.

Vplyv strachu a trémy na psychické funkcie, správanie a výkon:
Extrémny stupeň strachu pôsobí na správanie negatívne, dezorganizuje ho a sťažuje jeho primeranú reguláciu. V stave paniky dochádza dokonca k ilúziam a halucináciam. Zoberme si príklad letcov u leteckých bojoch:
- 69% dojem neskutočna
- 53% dojem zmätku
- 35% neschopnosť sústrediť sa
- 39% nepresnosť vo vybavovaní spomienok


Pri silných emóciach sa správanie stáva stereotypnejším, človek nedokáže dostatočne kontrolovať svoje motorické reakcie a robí prehmaty.





V pozadí viacerých zmien nájdeme zhoršenú pozornosť a vplyvy duševných stavov na myslenie a pamäť. Dochádza teda k nejasnostiam, k vynechávaniu pamäti a k verbálnej blokáde. Neurovegetatívne prejavy sa ešte viac zosilňujú, vedľa červenania a bledosti sa vyskytuje plač, ba v krajných prípadoch aj mdloby. Silný strach dokáže narušiť logické myslenie a zhoršiť výkon pri úlohách, ktoré vyžadujú riešenie problému. Už stredný stupeň napätia, trémy a strachu spomaľuje proces myslenia, sťažuje reguláciu a zužuje jeho rozsah. Myslenie je strnulejšie, nedarí sa usmerňovať sled myšlienok, čo je ovplyvnené zaujatím obsahu myslenia a obavami z možného neúspechu. Súčasťou strachu je aj stres.

Stres:
Stres je nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá je naň kladená. Je to teda stav, kedy na organizmus pôsobia stresory a podnieťujú všetky adaptačné zmeny organizmu.