Môže pôsobiť dvojako:
1.) kladne – eustres (príchod milovanej osoby)
2.) záporne – distres (bežný zmysel slova)
Stres vyvoláva všeobecný adaptačný syndróm – reakcia žliaz s vnútorným vylučovaním, vtedy sa zvyšuje aktivačná úroveň organizmu, jeho pripravenosť reagovať.
Stresová reakcia prebieha v troch štádiach:
1.) štádium alarmu – organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti
2.) štádium rezistencie – stresová situácia trvá, fyziologická reakcia sa vracia do normála, energia sa vyčerpáva
3.) štádium vyčerpania – zmena úrovne odolnosti organizmu, nastáva zlyhanie organizmu

Adaptácia môže byť:
a) primeraná – účelné aktivity v súlade s potrebami jedinca
b) neprimeraná – nepodarí sa dosiahnúť súlad medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia

Príznaky stresu:
1.) somatické (obhrýzanie nechtov, škrípanie zubami, hniezdenie sa)
2.) fyziologické (migrény, nechutenstvo...)
3.) emocionálne (prudké zmeny nálady, trápenie sa nepodstatnými vecami)
4.) behaviorálne (prejédanie sa, agresia, prehnané reakcie...)

Istá miera stresu je potrebná a nevyhnutná pre motiváciu podať väčší výkon, ale ak prekoná prah vznášanlivosť, strach je nepríjemný.

Redukcia trémy:
Na otázku ako sa snažíte ovplyvňovať vlastnú trému, čo proti nej robíte a s akým úspechom, ktorú si dovolím položiť aj publiku, zo 190 odpovedí, iba 15 študentov uviedlo negatívnu odpoveď so slovkom: „NIČ !!!“ Väčšinou sa zbavili trémy:

· odpútaním pozornosti a myslenia iným smerom
· sústredením sa daný problém
· uvoľnením sa
· zdokonalením príprava
· hlbokým dýchaním



- autosugesciou vlastných schopností
- ukľudnením sa


Väčšina trémistov uvádza v zhode s očakávaním väčší počet prostriedkov, ktoré proti tréme ako netrémisti a vysokoškoláci viac ako gymnazisti, ale rozdiely sú signifikantné (podstatné). Za pozornosť stojí iba v uvoľnení sa, ktoré viac dokážu realizovať netrémisti. Keďže aj u netrémistov prichádzajú úvahy, obavy zo skúšky alebo obavy pred vybavením, dokážu pohotovo uviesť, čo proti danému stavu napätia používajú. Vytvorili deväť bodov:
1.) rozptýliť sa pred skúškou pobesedovaním na inú tému
2.) sústrediť sa na obsah odpovede
3.) hlboko sa nadýchnuť
4.) opakovať si pred skúškou hlavné body v mysli
5.) zdokonaliť prípravu až na získanie istoty
6.) spracovať látku do bodov
7.) opakovať si látku nahlas
8.) pomyslieť na niečo, čo podporí sebavedomie
9.) myslieť na niečo príjemné
Z tohto prehľadu teda vidieť, že na prvých miestach sú položky, ktoré sa týkajú zdokonalenia prípravy na skúšku a až za nimi nasledujú rozlišné spôsoby pokusov o uvoľnenie sa. Teraz by mala nasledovať moja otázka ako sa pred skúškou uvoľňujete vy a čo robíte preto, aby ste boli úspešní. Možnostiam redukovať strach zo skúšok sa venovali psychológovia dlhé desaťročia. Dominantnou metódou sa stala Wolpeho metóda systematickej desenzitizácie - ľudovo povedané akého si znecitlivenia pre pocit strachu. Na základe prehľadu o štúdii, došlo k poklesu anxiety, k zlepšovanie prospechu a psychiky študentov. Túto metódu rozpracoval G. L. Paul k uskutočneniu na 74 študentoch, ktorých rozdelil do skupín po 18-19 a tým, že vytvoril public speech anxiety, teda tzv. vystúpenie s referátom. Výsledky ukázali v 86-tich % študentov, ktorí sa zúčastnili tohto výskumu došlo k zlepšeniu výsledkov a k zhoršeniu výsledkov došlo len u 14-tich %. Dôležitou súčasťou je aj psychohygiéna. Je psychohygienické hnutie, kt. sa snaží študovať a zabezpečovať optimálny duševný rozvoj a prevenciu duševných chorôb a porúch. Význam psychohygiény pre jedinca:
- prevencia pred duševnými a telesnými poruchami a ochoreniami
- účinok na sociálne vzťahy jedinca
- účinok na pracovný výkon
- dodržiavanie a dosahovanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti
Dôležitou súčasťou odstránenia trémy je aj pozitívny vzťah učiteľ – žiak ako psychohygienicky činiteľ. Vyvoláva kladné pocity, ktoré zvyšujú rýchlosť učenia a stupňujú jeho efektívnosť. Účinnosť ocenenie žiakov a ich výkonov narastá ak je vzťah žiaka k učiteľovi pozitívny, ak si ho váži a ak je kladné očakávanie učiteľa k nemu. Takýto vzťah môžeme označiť ako opravdivo ľudsky a empatický. Ďalej je to sociálna klíma triedy, vplyv kolektívu na jednotlivca.