Ľudské telo, jeho povrch i vnútrajšok je zdrojom celej rady pocitov, ktoré sú vyvolávané pôsobením vonkajších i vnútorných zmien na špecifické receptory. Preto sa v psychológii v tomto zmysle hovorí o telových pocitoch alebo interocepcii ako súhrny názov pre tieto pocity. Telové pocity sú obvykle zahrňované do kategórie vnímania. Príklady telových pocitov sú: bolesť, hlad, smäd, sexuálne vzrušenie, únava. Mnohé tieto pocity majú úzky vzťah k emóciám, napríklad únava vznikajúca z depresie. Telové pocity majú kladný alebo záporný hédonický akcent a práve táto citová akcentácia telových pocitov posúva ich problematiku z oblasti vnímania do oblasti emócií a motivácie. To platí hlavne pre bolesť, hlad, únavu a sexuálne pocity.

BOLESŤ

Významným a silne motivujúcim pocitom je bolesť. Bolesť môže byť pociťovaná na povrchu tela alebo v jeho vnútru, vo svaloch, kĺboch a rôznych vnútorných orgánoch. Je vyvolávaná dráždením nociceptorov – receptory pre bolestivé podnety, ktoré sú obvykle podnety mechanického alebo chemického druhu, ktoré poškodzujú tkanivo na povrchu alebo vnútri tela, napr. popálenie, poleptanie, porezanie sa atď. Vyvolávanie bolestivého pocitu je spojené s obrannými pohybmi, ktoré majú funkciu obrannej reakcie, napr. rýchle stiahnutie ruky pri popálení, ktorá má telo zbaviť škodlivého bolestivého podnetu. Rozlišuje sa primárna „jasná“ bolesť a sekundárna „temná“ bolesť, ktorá doznieva po skončení pôsobenia bolestivého podnetu, napr. popálení.

Rozdelenie bolesti G. Klauss:
1. kožná bolesť – poškodenie kože mechanickými alebo tepelnými podnetmi
2. útrobná bolesť – temné, ťažko lokalizovateľné pocity z vnútrajška tela
3. fantómová bolesť – bolesť pociťovaná v končatine, ktorá už ale bola amputovaná

Prežívanie bolesti má výrazný vegetatívny ohlas, spojený so zvýšením krvného tlaku, úrovni adrenalínu a cukru v krvi a radou ďalších výrazných fyziologických reakcií. Bolesť je vždy sprevádzaná viac či menej výraznou motorikou a prudké pohyby môžu niekedy bolesť tíšiť, pričom sa pravdepodobne uplatňuje odvrátenie pozornosti od bolesti.
Vonkajšími prejavmi bolesti sú hlavne výkriky, stonanie, obranné pohyby, vazomotorické zmeny (blednutie, červenanie), potenie, rozšírenie zreníc, zrýchlenie tepu a dychu.
Jedným z vnútorných prejavov bolesti, ktorý bol objavený len nedávno, je vylučovanie látky mozgom s účinkami analogickými morfínu - endomorfín a jej viazanie na špecifické receptory.