Veľmi citeľným dopadom (nie jediným) je prudký pokles príjmu, s čím súvisí mnoho ďalších obmedzení, či už v rovine ekonomickej, sociálnej, alebo psychologickej.
Psychologické výskumy, ktoré sa prevádzajú od 30-tych rokov dvadsiateho storočia poukázali na najviac ovplyvnené oblasti života po strate zamestnania vychádzajúc z výskumu uskutočneného v jednom malom rakúskom meste. Následkom uzavretia továrne prišla prevažná časť obyvateľov o prácu. Na jednej strane došlo k finančným ťažkostiam (tj. oblasť príjmov sa zredukovala. Približne 60% až 90% rozpočtu jednotlivých rodín bolo vyčlenených na stravu a tak sa aj také věci, jako je oprava topánok stali problémom.) Aj tu si môžme všimnúť, že tento jav (nezamestnanosť) si všímame až vtedy, ak sa nás priamo dotýka.
Dlhodobá nezamestnanosť však so sebou prináša aj veľa iných problémov a ťažkostí, jako stratu pracovných návykov a kvalifikácie, sociálnu izoláciu, alkoholizmus, drogy… (aj keď v tejto súvislosti třeba povedať, že v niektorých prípadoch dochádza práve k obmedzeniu alkoholizmu spojeného s nedostatkom existenčných prostriedkov) Veľký počet týchto nezamestnaných sa ocitá na okraji spoločnosti a stáva sa z nich prakticky nezamestnateľná skupina osôb. U mnohých nastáva aj všeobecné zhoršenie zdravotného stavu (s čím súvisí aj pokles duševného zdravia). Prejavujú sa zvýšené apatie a depresie, u dospelých rastie úzkosť a klesá životná spokojnosť. Do popredia sa dostáva aj neschopnosť sa sústrediť, depresie a celková ľahostajnosť. Rastú mnohé prípady sporov, únikov zo sociálnych vzťahov a priateľstiev.


3) VPLYV NEZAMESTNANOSTI NA ČLOVEKA:
Ak chceme analyzovať psychologické dôsledky a vplyv nezamestnanosti, mali by sme sa na to pozrieť z troch rovín:
1. Z jedného uhla pohľadu sú všetci nezamestnaný v jednej rovine – sú vylúčený z pracovného procesu.
2. Z druhého uhla pohľadu sú len niektorý v rovnakej rovine a ostatní sa od nich odlišujú. (napríklad krátkodobá nezamestnanosť nezanecháva psychologické dôsledky, avšak dlhodobá naruší duševnú rovnováhu, narušuje rodinnú súdržnosť a čím dlhšie trvá, tým je ťažšie si potom nejakú prácu nájsť)
3. Z tretieho uhla pohľadu je každý nezamestnaný člověk jedinečný. Človeku, ktorý je nezamestnaný nepostačuje len vyplácanie podpory z nezamestnanosti. Stav, v ktorom sa nachádza je pre neho stresujúcou situáciou, hraničnou situáciou. Ako psychologický moment v nezamestnanosti vystupuje tá skutočnosť, že čím dlhšie bude nezamestnanosť pretrvávať, tým viac sa bude strácať dôvera v nájdenie zamestnania. Hľadanie práce bude čím ďalej menej systematické a menej intenzívne. Je potreba začať čo najskôr s preškoľovaním, rekvalifikáciou a zvyšovaním kvalifikácie.
Nezamestnaným chýba sebadôvera, istota, majú zábrany slobodne hovoriť.