Majú problémy s komunikáciou, čo často vedie k pocitu bezmocnosti a silným zábranám, ktoré negatívne ovplyvňujú ich uchádzanie sa o miesto a to hlavne pri prvom kontakte (tj. pri príjmacom pohovore). Mnoho nezamestnaných naviac považuje svoje negatívne postoje, neadekvátny spôsob jednania a nepriaznivé životné okolnosti za niečo nezmeniteľné. V súčasnej době je pracovný trh značne obmedzený a nezamestnaný majú problémy hlavne v osobnej sfére. Mnohý z nich nie sú schopní si bez pomoci nájsť zamestnanie. Väčšina zamestnaných získa trvalú prácu jedine vtedy, keď zmení svoje osobné postoje a svoje chovanie. Nezamestnaní sa nevedia dobre predať jako pracovná sila. Keď ide o to hľadať si a prijať novú prácu, u nezamestnaného nastane problém, že sa musí v mnohých ohľadoch prerobiť a prispôsobiť sa novým podmienkam.

Vplyv nezamestnanosti je možné skúmať z viacerých pohľadov. Harissonov model ukazuje vplyv na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase a má nasledujúce fázy:
1. FÁZA – šok: jedná sa o začiatočnú reakciu človeka, spravidla odmietajucého skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.
2. FÁZA – optimizmus: je to možné charakterizovať ako obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viera b budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. FÁZA – pesimizmus: dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menej cennosti a strata sebaúcty. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. FÁZA – fatalizmus: strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, prejavuje sa nárastom apatie voči spoločnosti, odmietaniu základných ľudských a občianskych hodnôt.
Tu treba spomenúť, že nezamestnanosť ako taká nevplýva na každého rovnako. Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín môžeme ukázať ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva.

A) Mladí ľudia: Pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do světa dospelých, do světa zodpovednosti, voľnosť a rešpektu. U mladých, ktorý opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nepozorujeme nijaké zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi a preto je vhodné mať nejaké hobby, alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahrňujú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania. To však neznamená, že tieto skutočnosti pomáhajú len nezamestnaným, určité zlepšenia sledujeme aj u ostatných - v zamestnaniach, ktoré neprinášajú uspokojenie z práce.

B) Ľudia stredného veku: Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca, ako pre mladých ľudí.