1) ÚVOD:
Skôr jako sa začneme zaoberať nezamestnanosťou ako takou, je potrebné si vysvetliť pojem nezamestnanosť a pojem nezamestnaný. Definovať pojem nezamestnanosť je dosť zložité. Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorého definícia je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, so svojím vyradením sa neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, aj keď len na čiastočný úväzok. Nezamestnaný je potom taký člověk, ktorý nemá prácu, ale nejakú si hľadá, alebo čaká, kým sa bude môcť do zamestnania vrátiť. Hľadanie zamestnania je základným znakom nezamestnaného. Človeka, ktorý nie je zamestnaný, ale ani žiadnu prácu nehľadá, nemá zmysel nazývať nezamestnaným. Dôležité je taktiež rozlíšiť zamestnanosť krátkodobú – tzv. frikčnú od dlhodobej, ktorá ma ďaleko väčší vplyv na človeka, ako tá krátkodobá.
Rozoznávame tieto základné druhy nezamestnanosti:
· Cyklická
· Štrukturálna
· Frikčná
· Skrytá
· Neúplná
· Nepravá
· Sezónna
V súvislosti s týmto javom nás denne zahrňuje nespočetné množstvo informácii, ktorým však venujeme len veľmi malú pozornosť a nepripisujeme im nejaký väčší význam. Následky vplyvu nezamestnanosti a problémy spojené s týmto javom si začíname uvedomovať až v momente, keď tento jav zasiahne niekoho z našich blízkych, alebo dokonca nás samých.

2) DLHODOBÁ STRATA ZAMESTNANIA:
Dôležitá (z hľadiska návratu klienta do pracovného procesu) je dĺžka trvania nezamestnanosti. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje vyššie náklady,než sprostredkovanie práce osobám, ktoré boli len krátkodobo nezamestnané.
Dlhodobú nezamestnanosť ovplyvňuje veľmi veľké množstvo faktorov. Medzi tie najdôležitejšie patria:
.nedostatočná kvalifikácia, málo pracovných skúseností a malá sebadôvera
.nezáujem a diskriminácia určitých kategórii zo strany zamestnávateľov
.nezáujem o málo platené miesta zo strany uchádzačov o zamestnanie
.hodnotová orientácia niektorých skupín uchádzačovo zamestnanie (nezáujem o prácu – závislosť na podpore)
.objektívne okolnosti (t.j. bydlisko, dochádzanie, …)
Dlhodobá nezamestnanosť znamená vyradenie z pracovného procesu a tento fakt so sebou prináša nespočetné množstvo problémov.

Veľmi citeľným dopadom (nie jediným) je prudký pokles príjmu, s čím súvisí mnoho ďalších obmedzení, či už v rovine ekonomickej, sociálnej, alebo psychologickej.
Psychologické výskumy, ktoré sa prevádzajú od 30-tych rokov dvadsiateho storočia poukázali na najviac ovplyvnené oblasti života po strate zamestnania vychádzajúc z výskumu uskutočneného v jednom malom rakúskom meste. Následkom uzavretia továrne prišla prevažná časť obyvateľov o prácu. Na jednej strane došlo k finančným ťažkostiam (tj. oblasť príjmov sa zredukovala. Približne 60% až 90% rozpočtu jednotlivých rodín bolo vyčlenených na stravu a tak sa aj také věci, jako je oprava topánok stali problémom.) Aj tu si môžme všimnúť, že tento jav (nezamestnanosť) si všímame až vtedy, ak sa nás priamo dotýka.
Dlhodobá nezamestnanosť však so sebou prináša aj veľa iných problémov a ťažkostí, jako stratu pracovných návykov a kvalifikácie, sociálnu izoláciu, alkoholizmus, drogy… (aj keď v tejto súvislosti třeba povedať, že v niektorých prípadoch dochádza práve k obmedzeniu alkoholizmu spojeného s nedostatkom existenčných prostriedkov) Veľký počet týchto nezamestnaných sa ocitá na okraji spoločnosti a stáva sa z nich prakticky nezamestnateľná skupina osôb. U mnohých nastáva aj všeobecné zhoršenie zdravotného stavu (s čím súvisí aj pokles duševného zdravia). Prejavujú sa zvýšené apatie a depresie, u dospelých rastie úzkosť a klesá životná spokojnosť. Do popredia sa dostáva aj neschopnosť sa sústrediť, depresie a celková ľahostajnosť. Rastú mnohé prípady sporov, únikov zo sociálnych vzťahov a priateľstiev.

3) VPLYV NEZAMESTNANOSTI NA ČLOVEKA:
Ak chceme analyzovať psychologické dôsledky a vplyv nezamestnanosti, mali by sme sa na to pozrieť z troch rovín:
1. Z jedného uhla pohľadu sú všetci nezamestnaný v jednej rovine – sú vylúčený z pracovného procesu.
2. Z druhého uhla pohľadu sú len niektorý v rovnakej rovine a ostatní sa od nich odlišujú. (napríklad krátkodobá nezamestnanosť nezanecháva psychologické dôsledky, avšak dlhodobá naruší duševnú rovnováhu, narušuje rodinnú súdržnosť a čím dlhšie trvá, tým je ťažšie si potom nejakú prácu nájsť)
3. Z tretieho uhla pohľadu je každý nezamestnaný člověk jedinečný. Človeku, ktorý je nezamestnaný nepostačuje len vyplácanie podpory z nezamestnanosti. Stav, v ktorom sa nachádza je pre neho stresujúcou situáciou, hraničnou situáciou. Ako psychologický moment v nezamestnanosti vystupuje tá skutočnosť, že čím dlhšie bude nezamestnanosť pretrvávať, tým viac sa bude strácať dôvera v nájdenie zamestnania. Hľadanie práce bude čím ďalej menej systematické a menej intenzívne. Je potreba začať čo najskôr s preškoľovaním, rekvalifikáciou a zvyšovaním kvalifikácie.
Nezamestnaným chýba sebadôvera, istota, majú zábrany slobodne hovoriť.

Majú problémy s komunikáciou, čo často vedie k pocitu bezmocnosti a silným zábranám, ktoré negatívne ovplyvňujú ich uchádzanie sa o miesto a to hlavne pri prvom kontakte (tj. pri príjmacom pohovore). Mnoho nezamestnaných naviac považuje svoje negatívne postoje, neadekvátny spôsob jednania a nepriaznivé životné okolnosti za niečo nezmeniteľné. V súčasnej době je pracovný trh značne obmedzený a nezamestnaný majú problémy hlavne v osobnej sfére. Mnohý z nich nie sú schopní si bez pomoci nájsť zamestnanie. Väčšina zamestnaných získa trvalú prácu jedine vtedy, keď zmení svoje osobné postoje a svoje chovanie. Nezamestnaní sa nevedia dobre predať jako pracovná sila. Keď ide o to hľadať si a prijať novú prácu, u nezamestnaného nastane problém, že sa musí v mnohých ohľadoch prerobiť a prispôsobiť sa novým podmienkam.

Vplyv nezamestnanosti je možné skúmať z viacerých pohľadov. Harissonov model ukazuje vplyv na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase a má nasledujúce fázy:
1. FÁZA – šok: jedná sa o začiatočnú reakciu človeka, spravidla odmietajucého skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.
2. FÁZA – optimizmus: je to možné charakterizovať ako obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viera b budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. FÁZA – pesimizmus: dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menej cennosti a strata sebaúcty. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. FÁZA – fatalizmus: strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, prejavuje sa nárastom apatie voči spoločnosti, odmietaniu základných ľudských a občianskych hodnôt.
Tu treba spomenúť, že nezamestnanosť ako taká nevplýva na každého rovnako. Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín môžeme ukázať ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva.

A) Mladí ľudia: Pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do světa dospelých, do světa zodpovednosti, voľnosť a rešpektu. U mladých, ktorý opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nepozorujeme nijaké zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi a preto je vhodné mať nejaké hobby, alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahrňujú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania. To však neznamená, že tieto skutočnosti pomáhajú len nezamestnaným, určité zlepšenia sledujeme aj u ostatných - v zamestnaniach, ktoré neprinášajú uspokojenie z práce.

B) Ľudia stredného veku: Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca, ako pre mladých ľudí.

Je to dané hlavne nutnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, čo súvisí so zmenou životného štýlu, príjmu, ako aj zdravotného stavu.

C) Dôchodcovia: Odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť, alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Niektorí jedinci začínajú vyhľadávať viac spoločnosť v rôznych podnikoch, silnejú väzby s predošlými spolupracovníkmi. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť. V porovnaní s mužmi sú však ženy odolnejšie voči vysokostresujúcemu faktoru ako je napríklad odchod do dôchodku.

Nezamestnanosť je záťažová, krízová životná situácia, s ktorou sa rôzny jedinci vyrovnávajú rozmanite. Adaptácia závisí od celkovej osobnej a životnej situácie človeka a od jeho osobnosti. V životnej situácii sú najdôležitejšími faktormi celková finančná situácia, miera sociálnej podpory v rodine a širšom sociálnom okolí, dobré fyzické a psychické zdravie uplatniteľnosť vzdelania. Z individuálnych faktorov zohrávajú úlohu vek, pohlavie, odolnosť voči záťaži, pružnosť a aktivita človeka, motivácia k práci a subjektívny význam práce.

Anglický profesor Peter Warr vypracoval podrobný model zaoberajúci sa následkami nezamestnanosti, v ktorom polemizuje s predpokladom, že nezamestnanosť môže byť vo svojich následkoch dobrá aj zlá. Miesto tohto názoru identifikuje 9 bodov, ktoré sú základom zdravého psychického stavu, či už u nezamestnaných, alebo zamestnaných. Patria sem:
1. príležitosť k uplatneniu osobného vplyvu (v rozhodovacích činnostiach)
2. uplatnenie svojich schopností (či už skôr získaných, alebo nových)
3. vymedzenie cieľov a úloh (poskytujú možnosť úspešného sebauplatnenia)
4. rôznorodosť (okolie, ľudia, činnosť a podobne)
5. zaistenie budúcnosti (povolanie, finančná situácia)
6. finančné zaistenie (nedostatok finančných prostriedkov)
7. osobná bezpečnosť
8. príležitosť styku s ostatnými členmi spoločnosti
9. spoločenské postavenie (byť zamestnaný je dôležitým predpokladom pre verejné i súkromné ocenenie. Na nezamestnaných sa často pozerá ako na poznamenaných, sú prehliadaní ostatnými ľuďmi.)

4) VYUŽITIE VOLNÉHO ČASU:
Nezamestnaných má významný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Neide len o pokles životnej úrovne spojený s poklesom príjmov, ale i hlboké dôsledky nezamestnanosti na ich každodenný život. Nezamestnaní nemajú prácu a dostatok peňazí, ale majú viac ako dosť voľného času. Nezamestnanosť je spojená so zmenami vnímania času.

Rozbitie časovej štruktúry dňa a zmeny vo vnímaní času sú považované za jeden z najvýraznejších psychologických dôsledkov nezamestnanosti. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, dni sa vlečú, nemajú žiadnu štruktúru a po určitej dobe dochádza ku strate zmyslu pre čas. Žiaľ väčšina štúdii poukazuje na to, že všeobecne rozšírený obraz nezamestnaných, ukazujúcich ich ako ľudí zabíjajúcich čas sledovaním televízie a tráviacich veľa času spánkom, alebo ležaním v posteli nie je výmyslom verejnosti, ale tvrdou realitou života. Práve neobmedzené množstvo voľného času paradoxne zabraňuje nezamestnaným v tom, aby ho využívali. Hlavne mladistvý majú problémy pri popisovaní svojich denných skúseností. Ich voľný čas je spojený predovšetkým s nudou. Trávenie voľného času v nezamestnanosti je jedným zo sociálno – psychologických problémov. Veľmi dôležité je zachovanie určitého stereotypu, určitého systému trávenia voľného času v nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť vedie k deštrukcii voľného času a k riziku jeho neadekvátneho trávenia. Toto nebezpečie hrozí hlavne mládeži, ktorá preferuje hodnotu voľného času a môže tak mať väčšiu tendenciu uniknúť z trhu práce (t.j. vyhýbať sa zamestnanosti).
Zmena organizácie času, zvýšené zapojenie sa do domácich prác, taktiež pasívnej náplne voľného času a úbytok zábavy vyžadujúcej peniaze má vplyv aj na zmenu v hodnotovej orientácii nezamestnaného. Každý jedinec si v priebehu života utvára určitý rebríček hodnôt, vlastnú hodnotovú orientáciu. K základným životným hodnotám spravidla počítame zdravie, blahobyt, uznanie, rodinné šťastie atď. Náš hodnotový systém sa môže meniť zmenou podmienok, v ktorých žijeme.

Jednou z týchto zmien, ktoré prenikavo zasahujú do života jedinca je aj nezamestnanosť, lebo človeku sa zmenia hodnoty počínajúc rodiny a nekončiac finančnou stránkou.

Pri prieskume bol získaný nasledujúci rebríček hodnôt nezamestnaného:
1. nájdenie vhodného zamestnania
2. prijateľná finančná situácia
3. dobrá rodinná pohoda
4. nepodliehať zo strachu z budúcnosti
5. účelné využívanie voľného času
6. oceňovanie dobrého chovania ľudí
7. nepodliehať depresiám
8. mať dostatok informácií o možnostiach riešenia takejto situácie
9. udržať vysokú aktivitu a samostatnosť
10. dobrý zdravotný stav
Je zrejmé, že ide o podstatne odlišný rebríček hodnôt oproti iným skupinám ľudí, kde na prvých miestach figurujú také hodnoty, ako je zdravie, rodinná pohoda a mnohé ďalšie, dosť odlišné priority.

5) VPLYV NEZAMESTNANOSTI NA RODINU NEZAMESTNANÉHO:
Dlhé obdobia nezamestnanosti majú významný vplyv na občanov rovnako, ako na ich rodiny, komunity, národné ekonomiky. Nemožnosť nájsť zamestnanie nespôsobuje jedincovi len stratu príjmov, ale taktiež, ako som už spomenul aj stratu sebadôvery. Vo väčšine prípadov spôsobuje tlak nezamestnanosti finančné a emocionálne napätie v rodine. Bežným dôsledkom je potom rozpad práve tých vzťahov, ktoré mali nezamestnanému poskytnúť podporu pri jeho snahe vrátiť sa na pracovný trh. Vplyv na rodinu má nezamestnanosť nielen prostredníctvom finančných ťažkostí (pokles na polovicu príjmov), ale taktiež prostredníctvom:
· zmien v sociálnych vzťahoch a sociálnej izolácie rodiny v nezamestnanosti
· štrukturálnej dezorganizácie a krízy rodinného systému a narušenia denných návykov
· zmien v postavení nezamestnaného jedinca v rodinnom systéme, stratou jeho statusu a autority odvodených zo zamestnania a z jeho príspevku k príjmom rodiny
· zmien v rozdelení domácich prác
Strata statusu, ktorá je s jedincom v nezamestnanosti spojená sa dotýka aj rodiny a to nie len v zmysle straty statusu rodiny v širšej spoločenskej štruktúre, ale nepochybne aj v zmysle straty statusu nezamestnaného v rámci rodiny, čo je pre každého jedinca veľmi bolestivé. Myslím si, že najviac si to môžeme všimnúť v tých tradičnejších rodinách, ktoré majú ešte stále predstavu muža ako živiteľa rodiny. V týchto rodinách je to podľa mňa najviditeľnejšie a ak sa takáto strata zamestnania stane, je to pre muža o to bolestnejšie a ťažšie.
Nezamestnanosť sa dotýka aj vnútorných pravidiel fungovania rodiny a domácnosti, hlavne v deľbe úloh a činností v rodine. Nezamestnanosť môže narušiť a niekedy aj úplne zničiť vzťahy v rodine medzi jednotlivcami. Nie je to však spôsobené len stresom spôsobeného nedostatkom financií. Nezamestnanosť môže byť spojená súčasne aj s násilnými činmi v rodine, či už medzi partnermi, ale aj vo vzťahu ku deťom. Tento problém je však oveľa rozsiahlejší a komplexnejší a toto násilie nemusí byť vyvolané nezamestnanosťou, ale môže byť skôr spojené s určitými faktormi, ktoré jedinca predurčujú k násiliu a ku ľahšej strate zamestnania.

6) ZÁVER:
Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Snažil som sa rozobrať vplyv nezamestnanosti na človeka. Ako sa ukázalo, má veľmi veľké, hlavne negatívne účinky na jedinca, ale aj celú jeho rodinu. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s týmto faktorom vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky.

V tomto období je podľa mňa najdôležitejšia jedna vec a to nestratiť vieru v nájdenie nového zamestnania a nevzdať sa po niekoľkých nevydarených pokusoch, aj keď je to pre jedincov veľmi ťažké.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Nezamestnanosť a jej vplyv na psychiku človeka