Moderná záľuba v prepichovaní rôznych možných i nemožných miest na tele, v nosení kovových ozdôb, v tetuáži, dekoratívnom zjazvovaní sa, či vypaľovaní znakov, čiže všetky dekoratívne praktiky zahrnované pod hlavičku new primitives, sú slabým odvarom toho, čo je so svojím telom schopný podniknúť automasochista postihnutý autotómiou: od vytrhávania nechtov či odrezávania článkov prstov, cez rozrezávanie nôh, vypichnutie oka, vytrhnutie jazyka a niekedy dokonca aj celého hrtana, maternice alebo celého čreva prstami, porezanie tela, odrezanie nosa, ucha (van Gogh), pohlavných orgánov, cez poleptanie tela kyselinou alebo inými chemikáliami; to všetko sú prípady doložené v odbornej literatúre. Tiež stredoveké náboženské flagelantstvo, dobrovoľné umŕtvovanie rehoľníckym samotýraním v kláštoroch či rôzne formy tzv. kajúcneho samotrestania, typického nielen pre chiliastické formy kresťanstva, ale aj pre niektoré orientálne náboženstvá, majú svoje pozadie v automasochizme a neraz vedú k nevratnému zmrzačeniu vlastného tela.
(Často sa stretávame s autotómiou vo väzeniach, a to v podobe samopoškodzovania väzňov s cieľom získať isté výhody - napríklad úľavy v podobe krátkodobého pobytu vo väzenskej nemocnici a podobne. Toto ale asi nemá veľa spoločného s automasochizmom, a je preto mimo predmetu záujmu tohto článku.)
Príklady: Samoukrižovanie je veľmi pikantnou formou automasochizmu, najmä v krajinách s kresťanskou kultúrou, v ktorých kríž je jednoznačným symbolom Spasiteľa Ježiša Krista. Preto sa samoukrižovanie vykonáva väčšinou pod zámienkou napodobňovania jeho utrpenia. Iste by sme dospeli k zaujímavým výsledkom, keby sme dali preskúmať duševný stav figurantov vystupujúcich v rámci všeobecne obľúbených pašiových hier v úlohe Krista. Samoukrižovanie nie je samovraždou, skôr predstavuje istú formu exhibicionizmu, no môže viesť k smrti. Prvým lekársky zaznamenaným prípadom bol taliansky krajčír Matteo Covet. Začal tým, že sa v roku 1802 verejne vykastroval a svoje odrezané orgány pohodil na ulici. Rok nato sa v Benátkach prvýkrát pokúsil o samoukrižovanie. Z rozobranej postele si nezručne zhotovil kríž a v deň svojho patróna Mateja ho verejne vztýčil na ulici. Keď sa chcel na kríž pribiť, zabránili mu v tom okoloidúci chodci. O dva roky nato sa pokúsil znova. Tentoraz sa ukrižoval vo svojej izbe. S tŕňovou korunou na hlave sa posadil na kríž a pritĺkol si na ňom skrížené nohy dlhým klincom. Potom si prebodol ruky, spôsobil si rany na bokoch a priviazal sa na kríž, ktorý bol pripevnený lanom na strope tak, aby ho bolo dobre vidieť z ulice. Scéna bola, pochopiteľne, zakončená prevozom nešťastníka do blázinca. Tu sa Covet rozhodol privodiť si smrť odmietaním potravy, čo sa mu 2. apríla 1806 k obojstrannej spokojnosti podarilo.
Ďalším tohto typu bol berlínsky učiteľ William Rossmann, ktorý sa v roku 1927 ukrižoval na brvnách drevenej záhradnej besiedky. Bol úplne nahý, len okolo bedier mal nariasené rúško, pravdepodobne podľa vzoru Spasiteľa. Na rúšku boli nájdené stopy po ejakuláte. Filipíny: Filipíny sú jedinou ázijskou krajinou, ktorá konvertovala na katolícku vieru. Od roku 1571 sa totiž celé súostrovie stalo španielskou kolóniou.