Jej základnou funkciou je zabezpečiť primeranou starostlivosťou zdravý vývin dieťaťa, zabezpečiť mu uspokojenie jeho potrieb.
Funkcie tejto rodiny:

a) poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov rozličnej kvality
- rodina poskytuje dieťaťu dostatok zmyslových podnetov pre rozvoj jeho poznávacích funkcií a dostatok podnetov pre uspokojenie jeho citových potrieb
- ak sa nedostáva dieťaťu dostatok podnetov pre zmyslové orgány môže to viesť k vzniku senzorickej deprivácie, ktorá vedie k oneskoreniu vo vývine a k poruchám v psychike
- nedostatok podnetov v kognitívnom poznávaní vedie k sociálnej retardácii
- nedostatočné uspokojenie citovej potreby dieťaťa vedie k citovej a psychickej deprivácii, ktorá má nešpecifické príznaky, ktoré dokopy vytvárajú nevýhodu pre dieťa a jeho normálny život – citová plochosť, narušenosť

Rodina má zabezpečiť podmienky pre citový vývoj dieťaťa, má rozvíjať emocionálnu inteligenicu – EQ. Je to škola emócií, ktorá nemá predpísané vyučovanie, ale prebieha každý deň, počas kontaktu rodiny. EQ = súbor zručností:
a) poznanie vlastných emócií = schopnosť rozpoznať vlastné city
b) schopnosť zvládať vlastné emócie = schopnosť zaobchádzať s vlastnými citmi tak, aby zodpovedali situácií a tiež schopnosť zvládať vlastné negatívne emócie
c) schopnosť motivovať samého seba = schopnosť použiť vlastné emócie, zapojiť ich do vlastného snaženia, schopnosť odložiť sebauspokojenie, odmenu, ...
d) schopnosť vnímať emócie iných ľudí = empatia
e) umenie medziľudských vzťahov = schopnosť jednať s ľuďmi, riešiť spory,...

Vysoké IQ nestačí, aby bol človek úspešný v živote. Neskorší úspech v živote oveľa viac závisí od EQ. Na rozvoj EQ majú veľmi veľký vplyv rodičia.

Goleman vymedzil 4 typy citového správania rodičov:

a) OK spôsob
– rodičia berú city dieťaťa vážne, všímajú si ich, dokážu ich rozpoznať, akceptujú ich a primetane na ne reagujú, čo neznamená, že ich aj schvaľujú;
– rodičia sa snažia dieťaťu pomôcť spoznať, čo cíti a ako s tým má nakladať
b) všetky citové prejavy dieťaťa si nevšímajú
- citové rozrušenie dieťaťa pre rodičov predstavuje banalitu
c) spôsob príliš tolerantný
- rodičia si city všímajú, ale nezasahujú
- dieťa si samé vyrieši rozrušenie, rodičia mu nepomáhajú porozumieť citom a zvládať ich
d) rodičia sú pohŕdaví a emócie dieťaťa nerešpektujú
- kritizujú, trestajú, zakazujú prejavy emócií

Dieťa sa už v prvom roku života učí, čo cíti, ako to zvládať a prejavovať. Čo sa človek naučí ako dieťa, to v ňom ostane celý život a neskôr to odovzdá vlastným deťom. Do 5. až 7. roka života je rozvoj najväčší. V tomto veku si dievčatá aj chlapci inak osvojujú emočné stereotypy, čo je dané tým, že sa rodičia rozdielne správajú k dievčatám a ku chlapcom. Dievčatá citovejšie prežívajú príbehy, oslovenie je viac emočne sýtené, dovoľujú im vonkajšie prejavy emócií, sami voči nim prejavujú viac emócií. Dievčatá sú emocionálne zručnejšie, lepšie rozoznávajú city vlastné aj iných, sú šikovnejšie vo vyjadrovaní emócií. Chlapci sú šikovnejší v ovládaní emócií a ich prejavov.
Rozdielnosť v EQ vedie ku konfliktom v partnerstve.