Rodinná psychológia sa prelína aj do iných vied. Rodina ako inštitúcia je mimoriadne dôležitá (sociálna determinácia, socializácia,....).
Je to aplikovaná psychologická disciplína, ktorá čerpá poznatky z ostatných psychologických vied.

Rodina
- je spoločenstvo detí a manželov, ktorí ich splodili, trvalo s nimi žijú a riadne sa o nich starajú (biologické, právne, psychologické znaky)

podľa Scheervinda – širšia definícia
Rodina je intímny vzťahový systém, ktorý sa vyznačuje časovo priestorovým ohraničením. Členovia systému žijú v nejakom spoločenskom priestore, z ktorého sú iné osoby vyčlenené.

podľa Ríčana – užšia definícia
Rodina je spoločenstvo, ktoré charakterizuje špecifický asymetrický vzťah rodičovskej starostlivosti a výchovy na jednej strane a jej prijímania na druhej strane. V rodine, kde deti sú vyrastené, odišli z domu už výchova neexistuje. Podľa neho rodinou nie je napr. homosexuálne spolužitie, manželstvo bez detí.

Novšie pohľady na rodinu vychádzajú z toho, že rodinu berieme ako systém

Pláňava
Rodina je štrukturovaný celok, systém, ktorého zmyslom, účelom a náplňou je utvárať relatívne bezpečný, stabilný priestor a prostredie pre zdieľanie reprodukcie a produkcie života ľudí.
Hovorí, že rodina je celok – systematické chápanie rodina – založený na poznaní, že rodina je novým celkom, nielen súčtom prvkov a zmena každého prvku prináša zmenu aj v rodine.
Zmyslom rodiny je utvárať relatívne bezpečný a fungujúci systém, ktorý nie je stabilný, ale dynamický.
Utváranie priestoru:
fyzického – (napr. byt) je oddelený hranicou
psychologického – citové ladenie, atmosféra, vzájomná blízkosť, spolupráca, súperenie,...
Priestor by mal byť relatívne bezpečený.

Rodina z psychologického hľadiska (delenie)

1. Orientačná rodina

Sem sa dieťa rodí.

Jej základnou funkciou je zabezpečiť primeranou starostlivosťou zdravý vývin dieťaťa, zabezpečiť mu uspokojenie jeho potrieb.
Funkcie tejto rodiny:

a) poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov rozličnej kvality
- rodina poskytuje dieťaťu dostatok zmyslových podnetov pre rozvoj jeho poznávacích funkcií a dostatok podnetov pre uspokojenie jeho citových potrieb
- ak sa nedostáva dieťaťu dostatok podnetov pre zmyslové orgány môže to viesť k vzniku senzorickej deprivácie, ktorá vedie k oneskoreniu vo vývine a k poruchám v psychike
- nedostatok podnetov v kognitívnom poznávaní vedie k sociálnej retardácii
- nedostatočné uspokojenie citovej potreby dieťaťa vedie k citovej a psychickej deprivácii, ktorá má nešpecifické príznaky, ktoré dokopy vytvárajú nevýhodu pre dieťa a jeho normálny život – citová plochosť, narušenosť

Rodina má zabezpečiť podmienky pre citový vývoj dieťaťa, má rozvíjať emocionálnu inteligenicu – EQ. Je to škola emócií, ktorá nemá predpísané vyučovanie, ale prebieha každý deň, počas kontaktu rodiny. EQ = súbor zručností:
a) poznanie vlastných emócií = schopnosť rozpoznať vlastné city
b) schopnosť zvládať vlastné emócie = schopnosť zaobchádzať s vlastnými citmi tak, aby zodpovedali situácií a tiež schopnosť zvládať vlastné negatívne emócie
c) schopnosť motivovať samého seba = schopnosť použiť vlastné emócie, zapojiť ich do vlastného snaženia, schopnosť odložiť sebauspokojenie, odmenu, ...
d) schopnosť vnímať emócie iných ľudí = empatia
e) umenie medziľudských vzťahov = schopnosť jednať s ľuďmi, riešiť spory,...

Vysoké IQ nestačí, aby bol človek úspešný v živote. Neskorší úspech v živote oveľa viac závisí od EQ. Na rozvoj EQ majú veľmi veľký vplyv rodičia.

Goleman vymedzil 4 typy citového správania rodičov:

a) OK spôsob
– rodičia berú city dieťaťa vážne, všímajú si ich, dokážu ich rozpoznať, akceptujú ich a primetane na ne reagujú, čo neznamená, že ich aj schvaľujú;
– rodičia sa snažia dieťaťu pomôcť spoznať, čo cíti a ako s tým má nakladať
b) všetky citové prejavy dieťaťa si nevšímajú
- citové rozrušenie dieťaťa pre rodičov predstavuje banalitu
c) spôsob príliš tolerantný
- rodičia si city všímajú, ale nezasahujú
- dieťa si samé vyrieši rozrušenie, rodičia mu nepomáhajú porozumieť citom a zvládať ich
d) rodičia sú pohŕdaví a emócie dieťaťa nerešpektujú
- kritizujú, trestajú, zakazujú prejavy emócií

Dieťa sa už v prvom roku života učí, čo cíti, ako to zvládať a prejavovať. Čo sa človek naučí ako dieťa, to v ňom ostane celý život a neskôr to odovzdá vlastným deťom. Do 5. až 7. roka života je rozvoj najväčší. V tomto veku si dievčatá aj chlapci inak osvojujú emočné stereotypy, čo je dané tým, že sa rodičia rozdielne správajú k dievčatám a ku chlapcom. Dievčatá citovejšie prežívajú príbehy, oslovenie je viac emočne sýtené, dovoľujú im vonkajšie prejavy emócií, sami voči nim prejavujú viac emócií. Dievčatá sú emocionálne zručnejšie, lepšie rozoznávajú city vlastné aj iných, sú šikovnejšie vo vyjadrovaní emócií. Chlapci sú šikovnejší v ovládaní emócií a ich prejavov.
Rozdielnosť v EQ vedie ku konfliktom v partnerstve.

b) poskytnúť dieťaťu istotu a bezpečie
- najmä tým, že mu umožňuje nadviazať pevný, trvalý, citový vzťah s dospelým človekom, ktorý je modelom pre ďalšie vzťahy v jeho živote

c) orientačná rodina vytvára sebaobraz, sebaponímanie dieťaťa
- prispieva k chápaniu seba (je to dôležitá súčasť našej osobnosti)
- signálmi, ktoré rodina vysiela o dieťaťu o ňom samom, vytvárajú negatívny a pozitívny sebaobraz a sprevádzajú ho celý život
- súčasťou sebaobrazu je aj hladina ašpirácie, čiže predstavy o tom, čo môžeme alebo nemôžeme dosiahnuť

d) prostredníctvom modelového správania podporujú rodičia a učia dieťa sociálnym roliam vzhľadom na jeho vek a pohlavie
rodičia sú modelom partnerského, rodičovského, sociálneho správania

2. Prokreačná rodina

Človek ju vytvára ako dospelý. Hlavným zmyslom je reprodukcia, splodenie potomstva a starostlivosť oň, uspokojuje aj potreby dospelých členov rodiny.
Má tieto funkcie:

a) poskytuje manželom citovú istotu a bezpečie
(mať niekoho, mať partnera – istotu)

b) poskytuje podnety a skúsenosti z hľadiska partnerskej a rodičovskej role, čím núti človeka riešiť nové situácie a prispieva k rozvoju novej osobnosti

c) poskytuje priestor pre sebarealizáciu človeka, priestor pre zvyšovanie sebahodnotenia, sebaoceňovania
- vyplýva z toho, že rodina dobre fungujúca nie je len osobnou záležitosťou, ale aj záležitosťou sociálneho zaradenia, prestíže v spoločnosti, je znakom normality

Delenie rodiny z hľadiska fungovania

1. Funkčná rodina
Rodina, ktorý poskytuje svojim členom zázemie, uspokojuje ich potreby, sprostredkúva im skúsenosti, umožňuje osvojovanie rolí, umožňuje utváranie individuálnej identity každého člena.

2. Disfunkčná rodina
Je protipólom funkčnej rodiny, neposkytuje svojim členom zázemie, .. z rozličných dôvodov, napr. je neúplná, rodičia neplnia rodičovskú funkciu, patologické osobnosti, karieristi, iné záujmy, bojujú o holé prežitie,...
Môže ísť o patologicky alebo klinicky disfunkčnú rodinu, ktorá nielen že nefunguje, ale vystavuje svojich členov vplyvu nežiadúcich okolností (týranie, zneužívanie, konfliktné prostredie,...)

Každú rodinu môžeme okrem iného charakterizovať podľa 4 znakov a 2 procesov.

1. ZNAK - usporiadanie prvkov rodiny
- usporiadanie prvkov rodiny – systém – vzájomné väzby a pozície členov rodiny, organizovanosť rodiny, vnútorné spojenectvá a hierarchia členov, ktorá súvisí s rozdelením moci a kampetencií
- hranice vo vnútri rodiny = generačné hranice, osobnostné hranice
- hranice vonkajšie = hranice, ktoré oddeľujú rodinu od iných systémov, ktoré môžu byť priepustné alebo nepriepustné
FUNKČNÁ RODINA
- jasná prehľadná, akceptovaná členmi rodiny a je pružná
- jej základom je spolupráca rodičov, ktorí majú rozdelené kompetencie, existuje hranica medzi rodičmi a deťmi
- rodina má jasné hranice od ostatných rodín

DISFUNKČNÁ RODINA
- môže mať štruktúru jasnú a prehľadnú, ale súčasne je strnulá (rigidná) alebo naopak je chaotická (difúzna)
- najčastejšie tu býva koalícia 1 rodiča s 1 dieťaťom, tiež sa tu objavuje boj o moc, kompetencie a hranice sú nejasné, neurčené (ani vonkajšie ani vnútorné hranice)

2.

ZNAK – intimita
- kvalita psychologickej atmosféry v rodine
- zahŕňa pocit a vedomie vzájomnej blízkosti, prejavy záujmu, vrelosti, súdržnosti, podpory a vzájomnej závislosti členov rodiny
Druhy intimity: a) manželská
b) rodičovská
c) súrodeneská
FUNKČNÁ RODINA
- vedomie spolupatričnosti
- členovia rodiny chcú byť spolu v rôznych krízach, časté dotykové kontakty, prevažuje pozitívne emočné ladenie

DISFUNKČNÁ RODINA
- značí hypertrofovanú identitu = nadmernú intimitu (prílišná naviazanosť)
- absencia intimity – členovia rodiny sa vyhýbajú spoločnému stretnutiu, spoločnému riešeniu problémov, negatívna atmosféra

3. ZNAK – osobná autonómia
- kvalita a kvantita rozlíšenia diferenciácie medzi členmi rodiny – nakoľko je každý v rodine uznávaný, rešpektovaný ako individualita; aký má priestor pre realizáciu
FUNKČNÁ RODINA
- rešpektovanie individuality a jej akceptovanie

DISFUNKČNÁ RODINA
- úplné potláčanie autonómie
- hypertrofovaná autonómia – každý je úplne sám a nič ich nespája = neexistuje žiadna intimita

4. ZNAK – hodnotová orientácia a postoje členov rodiny
- hodnotová orientácie a postoje členov rodiny teda, o čo rodina usiluje kam smeruje, prejavuje sa v tom, ako a do čoho rodina investuje a aká je jej hierarchia hodnôt
- spočiatku ju ovplyvňujú rodičia, manželia a musia byť zhodné, ak to nie je tak nastáva porucha
- očakávania a postoje od partnerov navzájom a neskôr aj od role dieťaťa
FUNKČNÁ RODINA
- zhodné, zlučiteľné orientácie členov rodiny
- schopnosť zmeniť tieto očakávania, hodnoty v súvislosti so zámerom rodiny

DISFUNKČNÁ RODINA
- rozporné, konfliktné, strnulé (rigidne)

2 PROCESY:

1. proces – proces dynamických zmien
- zmeny v rodine sú spojené s vývinovými úlohami rodiny v určitej etape jej vývoja a jednak so zmenami vonkajších podmienok
- vývoj rodiny nie je bezproblémový, prechádza krízami
krízy: a) tranzistórne – očakávané, zákonité – napr. deti rastú
b) katastrofické – nečakané (choroba, úmrtie, strata zamestnania)
FUNKČNÁ RODINA
- schopná zvládnuť tieto zmeny v súlade s vývinom rodiny bez toho, aby ohrozila svoje fungovanie

DISFUNKČNÁ RODINA
- veľmi rigidna, zemeny nenastávajú, ale prichádzajú oneskorene
- krízy pretrvávajú, nedokáže ich vyriešiť včas alebo úplne

2.

proces – proces komunikácie
- prebieha neustále
- veľmi dôležitá je vzájomná interakcia v rodine
- posiľňuje alebo oslabuje, rozvíja prvky (znaky) rodiny
- komunikácia prebieha, aj keď nekomunikujeme
- komunikačné vzorce = ustálené spôsoby odovzdávania informácií Ţ oznamovanie niečoho, hádky, citové prejavy, ....
- v rodine sa naučia členovia ako ich majú čítať
- komunikácia = kruhová – nemá začiatok ani koniec, priamu príčinu a dôsledok, neplatí kauzalita v pravom slova zmysle
- komunikačné vzorce = uľahčujú komunikáciu, ale môžu aj komunikáciu sťažovať alebo brániť pozitívnej zmene
FUNKČNÁ RODINA
- jasná komunikácia, tematicky na seba nadväzuje, zmena témy je nenásilná, rešpektuje tých, ktorí spolu komunikujú, počúvajú sa, komunikácia o intímnych témach, citoch
- odmietnutie komunikácie rodina rešpektuje

DISFUNKČNÁ RODINA
- nejasná, roztrieštená, nenadväzuje, viacznačná, chaotická, nepočúvajú sa, jednosmerná, jednostranná
- citovo prázdna komunikácia
- odmietnutie = zmrazí diskusiu na viac dní

Vývojový cyklus rodiny

1. etapa – Výber alebo voľba partnera a nadviazanie partnerského vzťahu
2. etapa – Partnerské spolužitie bez dieťaťa
3. etapa – Rodina s predškolským dieťaťom
4. etapa – Rodina s deťmi školského veku a dospievajúcimi
5. etapa – Rodina opustená deťmi

1. etapa – Výber alebo voľba partnera a nadviazanie partnerského vzťahu

a) výber alebo voľba partnera

- prvých 15.-20. rokov života sa k tomu pripravujeme
- naša príprava je v tom, že nás rodina pripravuje, ľudia, ktorí nás obklopujú, predstavujú pre nás model ako má vyzerať partnerský vzťah
- silne ovplyvňuje voľbu nášho partnera – orientácia rodiny

1. vplyv rodičov ako modelu partnerského a rodičovského správania
- základy si dieťa osvojuje do 7. roku života – spontánne napodobňuje rodiča rovnakého pohlavia bez ohľadu na to, či sú prejavy rodiča nasledovaniahodné alebo nie
- rodič nie je len osoba milujúca, ale je aj autoritou
- dieťa nasáva do seba prejavy lásky, starostlivosti, akceptácie, ale aj prejavy prísneho rodiča = dieťa si vytvára rodičovskú časť svojej osobnosti, ktorá neskôr silne ovplyvní jeho vzťahy s ľuďmi najmä partnerské a najmä výber partnera
- vo vlastných dospelých partnerských vzťahoch sa prejavuje ten model správania, ktorý sme zažili v rodine a dieťa si hľadá partnera podobného typu akým bol jeho rodič opačného pohlavia
- sila rodičovského modelu je obrovská Ţ buď podobný typ alebo vzdorujeme a vyberieme si opačný typ, vzbúrime sa ovplyvňuje to aj rozdelenie moci = hierarchia rodiny

2. vplyv rodinných tradícií a mýtov
- vštepované predstavy o budúcom partnerovi detí
- predstavy rodičov – rodičia vnášajú do detí vlastné nenaplnené túžby a predstavy
- deje sa to priebežne a výroky rodičov dieťa do seba nasáva
- často ide o určité predsudky, ktoré niekedy nemajú logické vysvetlenie

3. súrodenecká pozícia
- záleží od pozície súrodencov
- starší súrodenci sú zodpovednejší, dominantnejší, ...
- podľa toho si tiež vyberáme

b) nadviazanie partnerského vzťahu

- partnerský vzťah, ktorý by mohol vyústiť do manželstva – rozmýšľame nad ním okolo 18. roka života
- súčasný trend je taký, že sa táto hranica posúva smerom hore
- obdobia, kedy už máme za sebou prvé lásky a väčšina vzťahov je založených na láske a nie na ničom inom
- partnerský vzťah sa začína obdobím zamilovanosti – máme tzv.

ružové okuliare, sme fascinovaní partnerom, idealizujeme si ho, vzniká vzťah = RAPORT – naladenie sa na rovnakú vlnovú dĺžku, vnímame partnera výberovo = vidím, iba čo chcem vidieť – je to účelové
- toto obdobie zvyčajne trvá niekoľko mesiacov, podliehame mýtom o láske:
1. skutočná láska všetko prekoná
2. skutočná láska je iba láska na prvý pohľad
3. skutočná láska je silná sexuálna príťažlivosť – zamieňanie lásky za vášeň a sex
4. ozajstný partner je iba jeden jediný na svete – musím hľadať tak dlho kým nenájdem toho pravého; ľudia, ktorí prvého partnera stratili – mali veľmi silný vzťah s rodičom = tzv. hľadači šťastia
5. správny partner je ten, ktorý uspokojí všetky moje priania, želania a potreby – rodič prenáša predstavy do vzťahu svojho dieťaťa; dobrú partner = vidí do nás a plní naše potreby ešte skôr ako to vyslovíme; očakávajú, že partner naplní život, bude s ním zdieľať jeho záľuby povinnosti

Čo hľadať u partnera?

Vymedziť tieto vlastnosti je ťažké. Podľa DeAngelis (žena) ide najmä o:
1. citová otvorenosť – schopnosť cítiť, rozlišovať city
2. poctivosť – otvorenosť voči seba a iným
3. zodpovednosť – plnenie úloh
4. schopnosť postarať sa o seba a svoje potreby
5. vysoká sebaúcta – musí sa mať rád
6. zlučiteľnosť partnerov – nakoľko sa dopĺňajú, sú komplementárni = sexuálne a psychicky zlučiteľní

Druhá fáza – intenzívne sexuálne a citové zblíženie, nastáva po rôzne dlhej dobe zaľúbenosti (cca 6 mesiacov). Väčšina párov uvažuje o trvalom partnerskom vzťahu, manželstve. Úvahy ako napr. – Chceli by ste mať s ním dieťa. Chceli by ste ma, aby dieťa bolo ako náš partner. Chcela by som sa mu podobať. Chcela by som s ním prežiť cely život, aj keď by sa nezmenil.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rodinná psychológia (poznámky)