Aby totiž človek mohol milovať správne toho druhého i s jeho chybami, musí sa najskôr pravdivo pozrieť na seba a prijať sám seba: prijať svoje hranice a obmedzenia, svoje nedostatky i schopnosti, svoje obavy i nádeje, svoje postavenie v živote, svoj vek, svoje pohlavie a sexualitu, svoj vzhľad, svoj majetok...
Telo muža je utvorené inak ako telo ženy. Taktiež iné duševné vlastnosti prevládajú u mužov a iné u žien. Odlišne vníma duchovné oblasti muž na rozdiel od ženy. Ale práve tieto rozdiely spôsobujú, že muž a žena sa vzájomne dopĺňajú, a preto jeden druhého toľko potrebujú.
Mladý muž nemusí mať príliš veľké problémy so sebaprijatím. Sebaprijatie dievčaťa je zložitejšie, pretože jej citový život je viazaný na pravidelný cyklus, ktorý sa odohráva v jej tele.
V úprimnom sebaprijatí by mal každý muž a každá žena tiež prijímať celé svoje telo, svoje pohlavie a celú svoju sexualitu. V tomto duchu potom žena kladne prijíma svoju odlišnosť od muža, svoje ženstvo, svoju plodnosť, svoje materstvo, svoju jedinečnosť. Len tá žena, ktorá prijala v plnosti svoje ženstvo, umožňuje mužovi, aby ešte plnšie prijal svoje mužstvo. Keď žena podlieha feministickému hnutiu tak, že borí vysoké hradby odlišnosti medzi pohlaviami, borí tým nielen v sebe, ale i v mužovi tie najlepšie tvorivé sily. To isté platí i o mužovi.
Tam, kde dieťa nezakúsilo v rodine hlbinu bezpečnosti, tam sa nemusí dariť snaha o sebaprijatie. Preto je toto sebaprijatie u každého človeka veľmi uľahčené, ak prežil šťastné detstvo, keď ako dieťa zakúšal doma hlbinu bezpečnosti a keď mu rodičia správnym spôsobom odovzdávali svoju lásku. Sebaprijatie u kresťanov uľahčuje dôvera v Krista, ktorý človeka prijíma bez podmienok a miluje ho nielen s jeho chybami, ale pozdvihuje ho, dáva mu silu, aby sa premieňal do stále ľudskejšieho obrazu.


5. Sexuálna výchova

Človek je bytosť sexuálna. Sexualita je súčasťou nielen tela, ale aj duše každého človeka – je jedným z pilierov duševného života ľudí.
Sexuálnu výchovu musíme chápať ako neoddeliteľnú súčasť celkovej výchovy, najmä ako súčasť výchovy k zodpovednému materstvu a otcovstvu. Sexuálnu výchovu musíme nasmerovať na dobré medziľudské vzťahy v rodine, na výchovu k zodpovednosti, na porozumenie, na vzájomnú pomoc a sebaodriekanie.

Sú dve nesprávne stanoviská vo vzťahu sexuálnej výchovy k celkovej výchove, ktoré je treba odmietnuť:
· keď sexuálna výchova ustupuje celkom do pozadia a nezostáva pre ňu miesto,
· keď sexuálna výchova je udeľovaná izolovane, ako súbor poznatkov a informácií bez hlbšej naviazanosti na medziľudské vzťahy a zodpovednosť za seba i druhého, bez náväznosti na lásku a morálku.

Rodičia majú povinnosť, aby v rámci výchovy k otcovstvu a materstvu odovzdávali svojim deťom základné poznatky zo sexuálnej oblasti.