Keď mám pohlavný styk, je to len fyzická záležitosť, ktorá slúži na uspokojenie biologickej potreby.“
Nuž, áno, to možno platí o susedovom kocúrovi. Ale pre nás stvoril Boh sex tak, že sme do neho zapojení celí, úplne sa odovzdávame. Nikdy to nie je iba fyzický úkon. Sme pri ňom zraniteľní, celí sa oddávame, nič si nenechávame. Nehľadiac na možné príjemné pocity, ak toto vzájomné odovzdanie nie je úplné, neprináša nám maximálny sexuálny zážitok, ktorý Boh pre nás vytvoril.
Boh stvoril ľudí tak, že túžia po vzájomnej blízkosti partnera. Najužšie telesné spojenie je v manželstve prameňom radosti. Partnerovi dávaš všemožnými reakciami svojho tela najavo, že: „Chcem byť s tebou. Len pri tebe je môj domov. U teba nachádzam pokoj a pohodu.“ Koitus, tak sa odborne nazýva pohlavný styk, nie je len biologický proces, ale aj výraz najvnútornejšej duševnej náklonnosti. Nepodieľajú sa na ňom len pohlavné orgány, ale oddáva sa mu celý človek.
Keby jestvoval pre reč tela lexikón ako pre angličtinu alebo ruštinu a chceli by sme v ňom nájsť „sexuálne zjednotenie“, potom by tam v bezchybnom preklade muselo byť: milujem ťa so všetkým, čo si, rozhodujem sa pre teba bez výhrad, prijímam ťa s tvojou minulosťou i s tvojou – nie našou – budúcnosťou, nech prinesie čokoľvek, a tvoju schopnosť stať sa otcom, prípadne matkou, uznávam vďačne ako dar a úlohu pre nás oboch.
Pohlavný styk má byť dôkazom a prejavom jednoty medzi mužom a ženou. Splynutie pri sexuálnom spojení poskytuje mužovi a žene radosť a maximálne naplnenie, aké môžu vôbec zakúsiť. Preto je pohlavný styk v pravý čas a s pravou osobou ako súčasť správneho vzťahu taký neuveriteľne krásny. A práve preto zneužívanie sexu pôsobí veľké sklamanie.
Sexuálny život má svoje miesto jedine v riadnom manželstve preto, lebo telesná jednota muža a ženy nie je len chvíľou na uspokojenie pudov a citov, ale je to vyjadrenie najhlbšej a definitívnej vzájomnej oddanosti dvoch ľudí. Telesné spojenie má v istom zmysle vyjadrovať nezrušiteľnosť vzájomného vzťahu. Je vonkajším znamením totálnej a neodvolateľnej lásky, ktorá už nie je dočasná, alebo na skúšku, akou bola pred manželstvom.
Ján Pavol II. hovorí: „Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi čisto biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti.