Čistota je slovo, ktoré bežne používame v každodennom živote. Hovoríme o čistej vode, čistom oblečení, o čistých rukách. Prídavné meno „čistý“ vo vyššie vymenovaných prípadoch má pozitívny zmysel. Ak povieme o komsi alebo o čomsi, že je špinavý, má to výraz negatívnej ozveny. Keď hovoríme o vode, že je špinavá, tvrdíme, že v nej je čosi viac než samotná voda a je tam čosi také, čo tam nemá byť.
Ak teda o niekom – chlapcovi či dievčati povieme, že je čistý, to taktiež musí mať pozitívny zvuk, lebo označuje to, že ten človek je taký, aký má byť, aký musí byť z vôle Stvoriteľa.
K podstate predmanželského stavu z prirodzenosti veci patrí čistota. Ak sa chceme pozastaviť: čím možno akosi „znečistiť“ tento predmanželský stav – tak chápeme, že k podstate bytosti dievčaťa nepatrí chlapec, a k podstate chlapca nepatrí dievča. Preto spolužitie medzi nimi je zmätok, nečistota, nepatrí k tomuto rozloženiu. Táto situácia sa radikálne mení v manželstve. Manželstvo vlastne spočíva v zjednotení osôb. Manželstvo nemôže jestvovať v jednom človeku. Čiže k podstate manželstva patrí vlastne zjednocujúci akt – zjednotenie dvoch – to je samotná prirodzenosť manželstva. Sexuálny akt nie je „nečistý“ v manželstve, lebo patrí k podstate manželstva.
Čistota znamená nechať v sebe rásť lásku – pravú, slobodnú, otvorenú voči iným a konkrétnu, aby sme tak mohli slúžiť iným. Čistota značí mať úctu voči sebe a tak sa naučiť mať úctu aj voči iným. Čistota je rozvoj schopnosti človeka, aby mal odvahu vedome sa zriecť pozitívnych vecí a tak si získal schopnosť sebakontroly. Čistota je životný štýl, prežívaný spolu s inými. Uplatňuje sa v konkrétnych prípadoch. Realizuje vnútornú jednotu človeka a uschopňuje ho darovať sa a slúžiť iným, nasledujúc tak plne realizovaného človeka Ježiša Krista.
Pápežská rada pre rodinu v tejto súvislostí píše: «Čistotou sa osobnosť človeka stáva harmonickou, vyzrieva a nadobúda vnútorný pokoj. Táto čistota mysle a tela napomáha rozvoj opravdivej úcty voči sebe a súčasne uschopňuje úctu k iným, lebo v nich vidí ľudí, ktorých si treba ctiť, keďže sú stvorení na Boží obraz a milosťou sa stali Božími deťmi, nanovo stvorenými Kristom, ktorý ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9).
Boh každého človeka povoláva k čistote. Treba si však uvedomiť, že iná je čistota snúbencov a iná manželov, iná je čistota vdovy či vdovca a iná kňaza či rehoľnice. Každý človek teda primerane svojmu stavu je zaviazaný zachovávať čistotu.


3.2. Pohlavný styk

Mnoho ľudí hovorí: „Sex je predsa telesný úkon.