Je možné na ulici rozpoznať vraha od neškodného človeka, tak ako rozoznáme manažéra od kominára? Túto otázku si však, bohužiaľ skôr ako spoločnosť, položili asociálne živly a teda sa začali správať konformne, čím dosiahli najnenápadnejší možný spôsob penetrácie do spoločnosti, ktorá ich odsudzuje. Platia dane, vynášajú smeti, zalievajú kvety, môžu mať dokonca rodinu atď. Opäť sú to teda neznámi sociopati, ktorí sú oveľa nebezpečnejší ako verejne poznaní. Patria sem napr. : bezdomovci, narkomani, alkoholici a teda spoločnosťou jasne definovaní devianti. Ich správanie je považované za vymykajúce sa kontrole (zároveň spoločnosť ohrozujúce). Sociopati sú teda izolovaní, liečení, väznení alebo trestaní za svoje konanie. Rozlišujeme tri zložky deviácie :

1. osoba, ktorá sa správa určitým spôsobom
2. pravidlá a normy spoločnosti, ktoré uplatňuje
3. reakcie osôb a organizácií, združení na takéto správanie

Veľmi významným faktorom sú pravidlá spoločnosti, podľa ktorých vlastne sociopatov môžeme prvotne označiť. Problémom je však stále zostáva rozdielnosť interpretácie hraníc deviácie. Zatiaľ čo v USA je potrebný vek na požívanie alkoholu 21 rokov, na Slovensku je to o 3 roky menej. Fakt, že stanovenie obidvoch hraníc sa míňa účinku je verejné tajomstvo. Iba v USA sa pokúsili o teatrálne exemplárne potrestanie, keď prichytili dcéru, dnes už exprezidenta Clintona, Chelseu pri plechovke piva, za čo si odpracovala niekoľko týždňov verejnoprospešných prác. V neposlednom rade sú tu aj krajiny, ktoré praktizujú prohibíciu. Rozdielnosť je možné vysvetliť najmä historickým vývojom jednotlivých národov. Spoločnosť sama tiež vyrába sociopatov, a často krát ich aj oslavuje. Na prvom mieste sú to Spojené štáty americké, ktoré sú hlboko uväznené vo svojej demokracii. Američania sú však ochotní za ňu bojovať. Je to rovnaký prístup ako postoj japonských pilotov kamikadze, pre ktorých bolo najväčšou poctou zomrieť pre panovníka. V obidvoch príkladoch sú v popredí hrdinovia, ktorí by za iných ako existencionálnych podmienok boli označení za sociopatov. Z toho vyplýva jednoduchý záver, že spoločnosť v určitých situáciách sociopatov potrebuje. Presnejšie potrebuje ich vlastnosti, ktoré bohužiaľ nie sú regulovateľné a preto sú pre spoločnosť neskôr nebezpečné. Známy antropológ Washburn vychádza z predpokladu, že za našu biologickú, psychologickú stránku a za naše chovanie vďačíme tomu, že človek strávil 99% svojich dejín ako lovec.