Nebol to ešte test inteligencie, lebo neposkytoval spôsob ako výsledky číselne vyhodnotiť.1.test bol nesmierne jednoduchý, experimentátor pohyboval horiacou zápalkou pred očami dieťaťa, aby zistil či funguje koordinácia medzi očami a mozgom. Ďalšie testy boli ťažšie : napr. posúdiť dĺžku 2 čiar, opakovať 3 čísla, opakovať vetu o 15 slovách, vyvolať si z pamäti pred chvíľou pozorovaný obrazec, definovať abstraktné pojmy (najťažšie). V každom veku dokázali deti splniť úlohy do istej hranice. Pri testovaní detí, ktoré boli považované za normálne a tých, ktoré boli považované za zaostalé, dostali Binet a Simon ten skvelý nápad, že inteligencia zaostalých detí nie je iného typu než u normálnych detí, len sa pomalšie vyvíja, teda tieto deti reagovali ako normálne deti o niekoľko rokov mladšie. Inteligencia sa teda dala merať porovnaním inteligencie daného dieťaťa s porovnaním priemernej inteligencie detí daného veku. Po publikácií svojich výsledkov vzali Binet a Simon v úvahu aj nedostatky svojej škály a škálu v rokoch 1908 a 1911 prepracovali. Testy z roku 1911 boli prvými normovanými testmi inteligencie. Taktiež sa prvý krát objavilo
rozdelenie inteligencie na stupne a boli zadefinované hlavne spodné hranice IQ. Boli to však pevne stanovené mentálne roky, zatiaľ čo inteligencia aj u mentálne zaostalých detí sa naďalej vyvíja. Tento problém vyriešil v roku 1912 Nemec Stern so svojou ideou inteligenčného kvocientu. Zrodil sa vzorec na výpočet IQ.

Je potrebné si uvedomiť, že škála nehovorí nič o minulosti, či budúcnosti dieťaťa, iba hodnotí jeho súčasný stav. Binet nebol na rozdiel od mnohých psychológov tej doby pevne presvedčený o dedičnosti inteligencie. Táto cesta, prístup nie je najvhodnejší, lebo vedie k eugenike. Okrem toho môže poškodiť deti so zníženou inteligenciou, ktorým pomocou zvláštnej terapie a výcviku môže byť inteligencia (špeciálna trieda pre podpriemerné deti) o niečo zvýšená. Binet zomrel v roku 1911 a úspechu svojej škály vo Francúzsku sa nedožil.

IQ testy rozoznávame 2 druhy IQ testov:
A, verbálne - verbálne testy zisťujú úroveň schopnosti nachádzať napr. nadradený pojem pre predložený rad pojmov (buk, dub, ti, jedľa = strom) identifikovať pojem, ktorý do radu nepatrí (pes, mačka, korytnačka, auto), nájsť zákonitosti radu čísel (1,4,8,13,19,26), riešiť slovné matematické úlohy, správne porozumieť a používať pojmy. Pri neverbálnych testoch sa zisťuje schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať obrázky podľa určitého časového a logického sledu, zložiť tvary z jednotlivých častí a iné.