Inteligencia a IQ testy

Problematiku inteligencie a IQ testov zahájime zaradením inteligencie do istého systému. V tomto systéme inteligencia vyjadruje istú všeobecnú (rozumovú) schopnosť. Pre porozumenie zadefinujem pojem schopnosť. Schopnosť - ide o osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zaručujú jej úspešnú realizáciu. Na vykonávanie akejkoľvek činnosti teda existuje istý ,,osobný strop“ , ktorý môžeme dosiahnuť za optimálnych podmienkach a pri vytrvalom úsilí zdokonaliť sa v danej činnosti. Psychológia analyzuje schopnosti pre rôzne činnosti (niektoré jednoduché iné zložité). Verbálne schopnosti - schopnosť vyjadrovať sa a porozumieť zložitým slovným konštrukciám
Priestorová predstavivosť- je súhrnom 3 dôležitých schopností : priestorovej orientácie (poloha v priestore), vizualizácie ( chápanie vzťahov medzi predmetmi), kinetostatickej predstavivosti ( schopnosť predstavy pohybu v priestore)
Numerická schopnosť - sa uplatňuje pri zaobchádzaní s číslami a matematických operáciách
Percepčná pohotovosť - schopnosť rýchleho a presného postrehu
Pamäťová schopnosť - netreba opisovať
Psychomotorické schopnosti - koordinované zaobchádzanie s určitými nástrojmi a prístrojmi ( uplatnenie v pracovnej oblasti, prípadne v športe)
Umelecké schopnosti - uplatnenie v umeleckej sfére.

Inteligencia - je všeobecne používaný pojem v hovorovej reči ale v psychológií sa pojem inteligencie môže používať a myslieť inak preto ho zadefinujem. Aj keď tvrdím, že ho zadefinujem nie je to také jednoduché, kvôli množstvu definícií od jednotlivých autorov.
Definuje sa od ,, všeobecnej schopnosti zamerať vedome svoje myslenie na nové požiadavky, je všeobecnou duševnou schopnosťou prispôsobenia sa na nové podmienky a úlohy“ či ,,všeobecné duševné schopnosti“ prípadne ,,všeobecné duševné nadanie“ - Stern (1912 a 1916), ďalej sa uvádza sa uvádza ,, schopnosť vytvoriť význam, vzťah, súvislosť “ definuje sa aj ako ,, stupeň výkonu psychických schopností pri ich spolupôsobení pri zvládaní situácie“ prípadne ,, schopnosť jedinca účelne jednať a racionálne myslieť. Neskôr spomenuté slovo inteligencia bude myslené v zmysle definície , že inteligencia - je istá všeobecná schopnosť, ktorá je podkladom na primeranú reakciu v situácií, kde nepostačuje skúsenosť. Podobne ako sa psychológovia nevedia dohodnúť na jednotnej definícií inteligencie dokážu sa zhodnúť na tom, že existuje viac druhov inteligencie.

Ktoré sú to, sa už psychológovia tak jednoznačne zhodnúť nevedia. Niektorý rozlišujú 3 roviny inteligencie : 1. schopnosť výberu podstatných údajov
2. schopnosť abstraktného a logického myslenia
3. schopnosť myslenia v širších súvislostiach
Iný psychológovia pridávajú aj schopnosť kombinácie a integrácie (ucelenia, zjednotenia)
ďalší psychológovia tvrdia že existuje 6 druhov inteligencie :
A, logicko-matematická
B, priestorová
C, personálna
D, hudobná
E, somato - kinestetická
F, jazyková inteligencia

Vyskytlo sa tiež viacero teorií usilujúcich sa vysvetliť inteligenciu. Všeobecne sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín, podľa toho, či inteligenciu považujú za jedno alebo viac rozmernú (nespájajte si to s matematickým pojmom ). Jedno rozmerná teória inteligencie : existuje istá všeobecná schopnosť nazývaná G - faktor (z anglického generall - všeobecný), ktorý podmieňuje ostatné špeciálne faktory a schopnosti. Viac rozmerné teórie inteligencie : patria sem mnoho faktorové teórie napr. teória 7 faktorov : ovládanie reči, plynulosť reči, výpočtová schopnosť, priestorová schopnosť, rýchlosť chápania, asociatívna ( združovacia ) pamäť, úsudková schopnosť. Ďalšia je napr. ,,sampling teória“ ktorá predpokladá 120 - 150 bližšie nedefinovaných faktorov, doteraz ich bolo potvrdených 82. Existujú aj niektoré ďalšie teórie založené na teórií informácií - proces kódovania a porovnávania a spracovávania

V súvislosti s inteligenciou sa často používa pojem nadanie (talent), ktoré vzniká skombinovaním genetických vlôh a podnecovania ich rozvoja a uplatnením vplyvu prostredia. Taktiež pojem tvorivosť je často spájaný s inteligenciou. Podľa niektorých psychológov je tvorivosť súčasťou inteligencie, podľa iných autorov je samostatnou schopnosťou, alebo časťou inteligencie. Tvorivá osobností:
Všeobecné črty - napr. široké záujmy, zvedavosť, sebadôvera, vnímanie seba samého ako tvorivého, sklon ku komplexnosti, nezávislosť úsudku, dobrá intuícia
Ďalšie faktory : otvorenosť ku skúsenosti, oslobodenie sa od konvencií, oddanosť tvorivej práci.
Odlišnosti v obraze tvorivých osobností :
Osobnostné črty - napr. spisovatelia, maliari - emotívny, bohémovia, vedci- vecný, menšia citová väzba na druhých a aj v rámci jednotlivých povolaní - vedec: nadšenec, iniciátor, diagnostik, učenec, tvorca, estét, metodológ, nezávislý. Aj iné typológie adaptor - invátor atď.

Poznávacie črty, schopnosti : vizuálne a figurálne informácie - architekti, inžinieri, sémantické informácie: spisovatelia a umelci, behaviorálne informácie : učiteľ, politik, sudca, policajt, symbolické informácie : matematik, hudobník.
Niektoré paradoxné vlastnosti tvorivej osobnosti, medzi ktorými tvorivá osobnosť osciluje v tvorivom procese. vysoká sebadôvera - uvedomovanie si vlastne omylnosti, emocionálna angažovanosť - racionálnej úvahe, intuícia - logické myslenie
Netreba zabúdať, že každý človek je individualitou sám o sebe, v tom zmysle treba nahliadať aj na jeho tvorivosť. IQ test

IQ test bol vyvinutý Alferdom Binetom a jeho spolupracovníkom Theodorom Simonom. Binet nebol veľkým psychológom, neformuloval žiadnu veľkú teóriu, nevykonal žiadny oslnivý objav a nebol ani charizmatickým učiteľom. Mal len jeden dobrý nápad. Povolaní bol právnik, mal aj isté lekárske znalosti, psychológiu študoval viac menej ako samouk ( v začiatkoch). V psychologickom výskume raz došiel k chybným výsledkom k chybným výsledkom, na ktoré v tých časoch vsadil svoju reputáciu ( nastal jav u psychológov známy ako vplyv očakávania eyperimentátora na experiment). Na istý čas sa stiahol z brandže a čas trávil pozorovaním svojich 2 malých dcér (2 a 4,5 roka) - skúmal ich myšlienkové procesy. Bol to prvý krok k jeho neskoršej práci. V 35 rokoch sa vrátil k psychológií v 37 rokoch bol už uznávanou osobnosťou francúzskej psychológie. Jeho záujem o meranie inteligencie ho priviedla k metóde, ktorú používal na štúdium myslenia svojich 2 dcér. Spolu so svojimi žiakmi začal na parížskych žiakoch vykonávať sériu testov ako napr. pamäťové testy, testy na dokončenie viet a rôzne iné. Binet si uvedomoval, že séria takýchto testov by mohla merať inteligenciu, keby sa vedelo ako dané výsledky vyhodnotiť. Binet tento námet ďalej rozvíjal, r. 1881 bola vo Francúzska zavedená povinná školská dochádzka a r. 1899 Slobodná spoločnosť pre psychologický výskum dieťaťa ( Binet bol jej členom) začala tlačiť na ministerstvo školstva aby začalo robiť niečo s problémom detí, ktoré neboli schopné zvládnuť štandardnú prácu v triede. V roku 1904 ministerstvo vytvorilo komisiu aby preskúmala problém a vytvorila test, ktorý by ho umožňoval riešiť. Binet a Simon si vzali vytvorenie testu na seba. Vytvorili kombináciu starších testov s novými, ktoré sami vytvorili a začali. Po otestovaní niekoľkých stoviek detí, museli napokon niektoré testy vyradiť a zvyšné už mohli pomenovať škálou na meranie inteligencie. Táto sústava testov mala vzrastajúcu obtiažnosť od najnižšieho stupňa po normálny stupeň inteligencie.

Nebol to ešte test inteligencie, lebo neposkytoval spôsob ako výsledky číselne vyhodnotiť.1.test bol nesmierne jednoduchý, experimentátor pohyboval horiacou zápalkou pred očami dieťaťa, aby zistil či funguje koordinácia medzi očami a mozgom. Ďalšie testy boli ťažšie : napr. posúdiť dĺžku 2 čiar, opakovať 3 čísla, opakovať vetu o 15 slovách, vyvolať si z pamäti pred chvíľou pozorovaný obrazec, definovať abstraktné pojmy (najťažšie). V každom veku dokázali deti splniť úlohy do istej hranice. Pri testovaní detí, ktoré boli považované za normálne a tých, ktoré boli považované za zaostalé, dostali Binet a Simon ten skvelý nápad, že inteligencia zaostalých detí nie je iného typu než u normálnych detí, len sa pomalšie vyvíja, teda tieto deti reagovali ako normálne deti o niekoľko rokov mladšie. Inteligencia sa teda dala merať porovnaním inteligencie daného dieťaťa s porovnaním priemernej inteligencie detí daného veku. Po publikácií svojich výsledkov vzali Binet a Simon v úvahu aj nedostatky svojej škály a škálu v rokoch 1908 a 1911 prepracovali. Testy z roku 1911 boli prvými normovanými testmi inteligencie. Taktiež sa prvý krát objavilo
rozdelenie inteligencie na stupne a boli zadefinované hlavne spodné hranice IQ. Boli to však pevne stanovené mentálne roky, zatiaľ čo inteligencia aj u mentálne zaostalých detí sa naďalej vyvíja. Tento problém vyriešil v roku 1912 Nemec Stern so svojou ideou inteligenčného kvocientu. Zrodil sa vzorec na výpočet IQ.

Je potrebné si uvedomiť, že škála nehovorí nič o minulosti, či budúcnosti dieťaťa, iba hodnotí jeho súčasný stav. Binet nebol na rozdiel od mnohých psychológov tej doby pevne presvedčený o dedičnosti inteligencie. Táto cesta, prístup nie je najvhodnejší, lebo vedie k eugenike. Okrem toho môže poškodiť deti so zníženou inteligenciou, ktorým pomocou zvláštnej terapie a výcviku môže byť inteligencia (špeciálna trieda pre podpriemerné deti) o niečo zvýšená. Binet zomrel v roku 1911 a úspechu svojej škály vo Francúzsku sa nedožil.

IQ testy rozoznávame 2 druhy IQ testov:
A, verbálne - verbálne testy zisťujú úroveň schopnosti nachádzať napr. nadradený pojem pre predložený rad pojmov (buk, dub, ti, jedľa = strom) identifikovať pojem, ktorý do radu nepatrí (pes, mačka, korytnačka, auto), nájsť zákonitosti radu čísel (1,4,8,13,19,26), riešiť slovné matematické úlohy, správne porozumieť a používať pojmy. Pri neverbálnych testoch sa zisťuje schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať obrázky podľa určitého časového a logického sledu, zložiť tvary z jednotlivých častí a iné.

Pri vykonávaní IQ testu je
veľmi dôležité aj vaše momentálne rozpoloženie, veľkosť vašej inteligencie to síce neovplyvní, ale vaše momentálne rozpoloženie a emócie ovplyvnia vašu schopnosť vykonať ho. Ak ho vykonávate so strachom a kŕčovito výsledok nemusí zodpovedať vášmu inteligenčnému kvocientu. Taktiež je dôležité brať IQ test seriózne.