referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Sociálna psychológia
Dátum pridania: 09.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: EvkaG
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 770
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 13m 0s
Pomalé čítanie: 19m 30s
 

Z hľadiska prehnanej predstavy o rozhodujúcej úlohe pohlavného pudu vo všetkých oblastiach ľudského života sa Freud pokúšal objasniť nielen jemné duševné správanie sa osobnosti, ale aj všetky prejavy spoločenskopolitického a duchovného života spoločnosti ako celku.
Iní predstavitelia smeru, N.K. Michajlovskij a G. Tarde, aj keď vychádzali z uznania rozhodujúcej úlohy hlbinných, nevedomých psychických procesov v správaní sa ľudí, videli ho na rozdiel od Freuda nie v pohlavnom pude, ale v sile sugescie a autority osobnosti.
Ako protiváha k individuálne psychologickému smeru v sociálnej psychológií konca XIX. a začiatku XX. storočia sa rozvíjal sociologický smer, ktorého predstavitelia sa domnievali, že indivíduum a jeho psychika sú produktom spoločnosti. Pod vplyvom prác sociologického smeru bola neskôr nútená časť stúpencov organicizmu zriecť sa niektorých svojich názorov. Tak vznikol kompromisný biosociálny prúd v buržoáznej sociálnej psychológii, ktorého predstavitelia sa snažili spojiť dva faktory z ich hľadiska pre utváranie spoločenskej psychológie rovnako dôležité - faktor biologický a spoločenský.
Obdobnej kritike bol organistický smer podrobený v 20. rokoch. Približne od roku 1912 začal v USA rozhodný útok proti pozíciám biologického smeru, ktorý tam bol známy ako inštinktívna teória McDougallova. V rámci biosociálneho smeru vzniká nová škola - behaviorimus.
V období prvej svetovej vojny sa stáva behaviorizmus vedúcou školou v americkej sociálnej psychológií a udržuje si túto pozíciu takmer do XX. storočia. Značne sa rozšíril tiež v Anglicku. Avšak od polovice XX. storočia stráca postupne svoje bývalé prvenstvo a prenecháva ho freudizmu a potom neofreudizmu. K tomu prispeli dve okolnosti: jednostrannosť behaviorizmu, ktorý v podstate ignoroval relatívnu samostatnosť sociálne psychologických zákonitostí a predstavoval si zjednodušene mechanizmus ľudského správania sa ako princíp “podnet - reakcia“.
Tendencia k iracionalizmu v buržoáznej sociálnej psychológií sa prejavili predovšetkým v rozvíjaní koncepcie iracionálnej psychológie správania sa más na rozdiel od správania sa jedinca, ďalej v tvrdení o rozhodujúcej úlohe nevedomých a podvedomých momentov v psychickom živote nielen veľkých spoločenských skupín, ale i osobnosti (škola S. Freuda a E.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: 1. Boroš, Július; Ondrišková, Edita; Živčicová, Eva. Psychológia. Iris, Bratislava 1999., 2. Kač3. áni, Vladislav; Palovčíková, Geraldina. Sociálna psychológia pre učiteľov. Filozofická fakulta UK, Bratislava 1993., 4. Kováč5. , Damián. Metodologické problémy sociálnej psychológie. Veda, Bratislava 1980., 6. Parygin, B.D. Sociální psychologie jako věda. Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1968.
Podobné referáty
Sociálna psychológia SOŠ 2.9552 4782 slov
Sociálna psychológia SOŠ 2.9758 1068 slov
Sociálna psychológia SOŠ 2.9523 639 slov
Sociálna psychológia SOŠ 2.9825 2642 slov
Sociálna psychológia SOŠ 2.9289 3354 slov
Sociálna psychológia 2.9431 2544 slov
Sociálna psychológia 2.9346 1091 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.