V súhlase s tým sa tiež predmetom sociálnej psychológie stalo vzájomné pôsobenie medzi spoločnosťou a jedincom. V dôsledku tejto revízie skorších hľadísk vznikli nové, vo svojej podstate eklektické smery buržoáznej sociálnej psychológie. Sú to neobehaviorizmus, ktorý vznikol splynutím behaviorizmu s teóriou tvarovej psychológie, a sociometrie, ktorá je syntézou psychoanalýzy a tvarovej psychológie.
Avšak proces hybridizácie v súčasnej buržoáznej sociálnej psychológii, rovnako ako vytváranie nových teórií sú nielen výrazom pripravenosti jednotlivých prúdov k vzájomnému kompromisu, ale i určitým priznaniam neudržitelnosti skorších názorov a úsiliam učiniť ich prijateľnejšími z hľadiska materialistického princípu sociálnej podmienenosti spoločenskej psychológie. Hlavne v tomto smere prebieha renovácia skorších teoretických hľadísk. Splynutie koncepcie tvarovej psychológie s behaviorizmom svedčí o snahe niektorých predstaviteľov tvarovej psychológie prijať princíp spoločenskej podmienenosti ľudského správania sa, aj keď v jeho neobehavioristickom vydaní. Tento obrat k materialistickému princípu, aj keď nie je uplatnený dôsledne, priniesol už niektoré pozitívne výsledky. O vynútenom, a pritom nedôslednom uznaní princípu spoločenskej podmienenosti súčasnými buržoáznymi sociológmi svedčí i teória poľa, ktorá sa objavila medzi najnovšími sociálne psychologickými koncepciami a ktorú rozvíjajú americkí sociológovia Parsons a Mead. Ak príjme človek určitú situačnú rolu, včleňuje sa zároveň vždy do spoločenského prostredia a tento proces predstavuje socializáciu osobnosti. Na týchto predpokladoch je založená i teória sociálnej interakcie rozšírená dnes v zahraničí, ktorá skúma komunikáciu, jazykové prostriedky vzájomného styku a symbolickú interakciu medzi ľuďmi. Tieto teórie svedčia o vzrastajúcej nespokojnosti psychológov so starými individualistickými koncepciami osobnosti a o tom, že si stále širšie kruhy postupne uvedomujú fakt, že osobnosť je spoločenský produkt a že jej správanie sa je podmienené predovšetkým sociálnymi podmienkami.
O týchto tendenciách svedčí aj pretváranie freudovskej koncepcie. Neofreudisti, pokračovatelia a zároveň aj reformátori učenia S. Freuda, americkí sociálni psychológovia K. Horneyová a E. Fromm nepovažujú sociálny faktor za čisto vnútornú zložku, ktorá nemá podstatnejší vplyv na utváranie psychiky človeka.